Zrcátka :)

Zisťujem, že v prípade, že mám viacero starých vecičiek rovnakého druhu "pospolu" :DD, vyzerá to veľmi efektne (a ja som z toho vo vytržení) :D  Ako prvé som si takto do "košiara" (košiar = starožitná polička, pozn. autora :DD) nahnala staré rukavičky. Vidieť ich môžete TU.

Potom, ako som uvidela ďalšiu inšpiráciu na Pintereste, kde bola zbierka malých ručných zrkadielok zavesená na stene - bola moja ďalšia misia jasná! :DDD Je faktom, že mojich zrkadielok je zatiaľ málo, ale dúfam, že časom sa bude moja zbierka rozrastať :). Faktom však zostáva, že už z tých pár kúskov mám nesmiernu radosť :).

Všetkým prajem krásnu nedeľu

Lucia

Dôkaz, keď muž začne milovať starožitnosti :)))))

Dnes stíham ešte jeden príspevok. A veru, nie hocijaký! Tento patrí do podskupiny - neprerábala som nič - len som v prvom momente nedýchala a teraz celý čas tancujem  tance radosti okolo :))). O čom je reč? O našej novej :))) starožitnej almare. Doniesol ju včera môj chlap a úprimne musím povedať, že som ešte nikdy v živote nič krajšie (myslím samozrejme z nábytku :DDD) nevidela!

Spolu s almarou si môj chlap doniesol aj písací stôl a kreslo (je to celý set), ale to Vám ukážem až niekedy na budúce, kreslu treba upraviť čalúnenie.

O almare som sa dočítala toto: "Almara je v obecné češtině synonymum pro skříň, přičemž pod slovem almara si představíme skříň spíš širokou než úzkou, spíš dřevěnou, mohutnou a těžkou než nějakou moderní, elegantní, všude samé sklo. Ostatně starším ženám rozložitých postav se také - ošklivě - říká almary." :DDD A o tej našej almare viem ešte toľko, že je viac než sto  rokov stará a pochádza z Budapešti.   

No a ešte k tomu názvu :). Keď sme si spoločne začali zariaďovať našu domácnosť a ešte dlho po tom, som počúvala denno-denne mužské poznámky (rozumej negatívne) na veci, ktorými som postupne začala zapĺňať naše bývanie (rozumej starožitnosti). Trvalo dlho, než sa môj chlap vyrovnal s tým, že má doma maniačku. V čase, kedy prestali (ustali) negatívne poznámky na všetko, čo som domov dotiahla, som myslela, že som zažila vrchol blaha - proste - už to nekomentoval (vzdal to :DD) a nechal ma. Myslela som, že "vyšší level" od toho už nezažijem. Mýlila som sa!!!! Prvý nádherný kus nábytku doniesol domov pred troma mesiacmi - a je ním starý príborník, ktorý máme na chodbe. Vidieť ho môžete TU. No a včera priniesol tento skvost. Myslím si, že láska k starožitnostiam je nákazlivá. Inak si to neviem vysvetliť. A myslím, že je tiež nevyliečiteľná. :)) Ale inak sú u nás doma všetci zdraví :DDDDDDDDDDDDDDDDDD

Prajem krásny zvyšok nedele všetkým žienkam milujúcim starožitnosti a obzvlášť krásny zvyšok dňa prajem takto orientovaným mužom :DDDDDD

Lucia

Izbička pro klučíka (z kategórie mini)

Keď som rozmýšľala nad názvom dnešného príspevku, napadali ma kadejaké cudzojazyčné názvy (samozrejme, aj názov v jazyku mojom rodnom:DD), ale nakoniec som sa rozhodla jednohlasne za  použitie českého výrazu "klučík". Mám slabosť na niektoré české výrazy. Tí čo ma osobne poznajú, vedia, že je medzi najobľúbenejšie slová patrí slovo "občánek" (u nás na slovensku máme iba občana a keď je malinký, stále je to iba malinký občan :DDD. Alebo mám rada napr. výraz "šťávička" :DDDD. Keď na to tak pozerám, asi som zaťažená na české zdrobneniny :DDD.

 Ale späť ku klučíkom :))). Tento výraz mám od svojej milovanej šéfky :))), ktorá práve takto oslovuje osoby mužského pohlavia vo veku, kedy do plienky robia bobíka, až po vek, kedy to mužom s ohľadom na ich mimoriadne vysoký vek hrozí  :)) a mne sa to nesmierne nesmierne páči! :)))

Mini izbička je iba v štádiu rozpracovania. Ak by som sa rozhodla pridávať príspevky iba vo fáze, kedy by som bola s výsledkom absolútne spokojná, asi by som nepridávala celé týždne nič, pretože: jednak nestíham a jednak - všetko by som chcela mať tip-top a to proste nejde! :D

A tak pridávam polozariadenú izbičku. Chýbajú poličky, nejaká väčšia skriňa, detské hračky, či oblečenie.. nápadov mám celé more :)). Zatiaľ teda aspoň takto. Nábytok som vyrobila z polotovaru :DDD. Objavila som čaro, ktoré poskytujú 3D puzzle :). Nábytok som zložila, zlepila a nafarbila. Zo zvyškov dreva som vyrobila autíčko na hranie a vláčik, na ktorý som mimoriadne pyšná! :DDD.

Zatiaľ teda aspoň toľko, budem pilne pokračovať a verím, že čoskoro pridám opäť niečo nové z môjho domečka pro panenky :).

Prajem všetkým krásnu nedeľu

Lucia

ááááá matroš :)))) 

Opäť mini

Dnes Vám ukážem ďalšie drobnosti, ktoré sa mi podarilo dokončiť v mojom domečku pro panenky :).

V spálni pribudli paplóny a vankúše s obliečkami a prehoz, na nočné stolíky som vyrobila lampy z kovových komponentov, drôtu a kovových gombíkov. Najviac som pyšná na budík, ktorého zadnú časť tvorí jednocentová minca, prednú plastová "mištička" z ibalginovej tabeltky :D a spodnú časť tvorí kovová časť z klipsovej náušnice :). Vyrobila som tiež knižku (aby bolo večer čo čítať:D), na toaletnom stolíku mi pribudli flakóniky z korálok a komponentov z náušníc a radosť mám aj z nákupu v jednom našom obchode v meste, pretože sa mi podarili zohnať hrebene, karnevalová maska a malé topánočky :). Vyrobila som tiež vešiak a naň nočnú košieľku, malé "behúne", baldachýn nad posteľ a z kovovej cukrárenskej formičky som vyrobila obraz nad posteľ :).

Robota je to piplavá a vyrobiť tieto drobnosti trvá dlhšie, ako by sa človeku mohlo zdať, o to je však väčšia moja radosť, keď niečo dokončím a do domčeka vložím :).

Prajem všetkým krásny zvyšok nedele.

Lucia

Prečalúnené!

Náš jedálenský stôl so stoličkami ste už videli nespočetne veľa krát. Je tomu tak z dôvodu, že išlo o celkom prvý kúsok nábytku v našej domácnosti, ktorý je starožitný. Ono vlastne, práve týmto jedálenským setom odštartovala moja láska k starým veciam. Keď sme sa presťahovali v roku 2014 do ČR, začali sme postupne skladať našu domácnosť. Na úplné začiatky si spomínam tak, že v byte sme prvé dni sedávali na kuchynskej linke (časom sme si kúpili záhradný kovový nábytok na terasu a mali sme ho v kuchyni miesto jedálenského stola :DDD). Kým sme nemali gauč (dodanie trvalo viac než tri mesiace), tak sme mali na zemi položený matrac s dekami a vankúšmi (proste - niečo na štýl internátneho bývania po tridsiatke :DDD). Naše prvé spoločné Vianoce v ČR som veľmi chcela osláviť so všetkou gráciou, akú si Vianoce zaslúžia . A tak som, v tom čase ešte neznalá a neskúsená :DDD, hľadala na internete jedálenský stôl a stoličky (pretože absolvovať štedrú večeru na nábytku určenom na letné sedenie na terase mi neprišlo ako dosť majestátne :DDD).  Hodiny hľadania priniesli svoje ovocie a ja som objavila drevený stôl so stoličkami v Butlerse, ktorý sme sa následne po vzájomnej rodinne porade, rozhodli objednať.  Zaslali sme objednávku, späť prišlo potvrdenie, že do šiestich týždňov nám objednaný tovar dodajú. Vravím si, to je len tak tak, pretože týždeň na to už budú Vianoce v plnom prúde! A tak sme čakali, ja som sa tešila ako malá a pár dní pred dňom dodávky mi zazvonil telefón, v ktorom mi pani oznámila, že nábytok sa v Nemecku už prestal vyrábať a že nám teda nič nedodajú. Myslela som si, že to asi nepredýcham - taká nahnevaná, smutná a nešťastná som bola. Čo ale teraz?! Jesť vianočnú kapustnicu  na miniatúrnom záhradnom stolíku sa mi "smrti rovnalo" a do Vianoc zostávalo iba pár dní! A tak začala ďalšia pátracia akcia :DDD. Tentokrát som hľadala niečo, čo je "ihneď k mání" :)))). A veru našla som!!! V jednom antiku  (http://www.antik-spomysl.cz/) som objavila stôl, ktorý mi nedal spávať a tak sa u nás dva dni pred štedrým večerom objavil stôl, stoličky, dve veľké skrine a dve malé komody. A spolu s týmto nábytkom vo mne zahorela moja láska k starožitnostiam :).

Stôl a stoličky ktoré sme kúpili v antiku bolo potrebné prečalúniť - látka už toho mala skutočne veľa za sebou - rovnako ako aj samotná výplň sedákov, ktoré boli ešte plnené slamou. Dostali sme sa k tomu až teraz, tesne pred Vianocami 2016 :). Môj chlap prečalúnil spodnú časť (vyrobil úplne nové sedáky, pretože tie pôvodné už boli celé nepoužiteľné), ja som očalúnila vrchnú časť. Látku na čalúnenie sme kúpili v Elektre - je to stará ručne tkaná bavlnená látka. Ako "čerešnička na torte"  poslúžila prádlová šnúra z bavlny, ktorú som si objednala u jednej pani. Stoličky sú hotové a ešte jedna vec k nim: Už keď sme ich kupovali, tak som chcela stôl aj stoličky natrieť na bielo. O tomto mojom plánovanom počine sa viedli v našej domácnosti veľmi vášnivé rozhovory skoro dva roky. Potom sme sa presťahovali sem a keď sme stôl dali na miesto (rovnako ako to bolo u príborníka, ktorý máme na chodbe), prvýkrát ma prekvapil môj vnútorný pocit, ktorý mi povedal, že v pôvodnom stave im to pristane viac :DDD. A tak som ich nenatrela. A myslím si, že to čalúnenie z tej nádhernej látky im nesmierne prospelo a v našej kuchyni teraz krásne vyniknú a sadli do nej ako riťuša na šerbeľ! :DDD

Prajem všetkým krásny deň

Lucia

.. pôvodne vyzeral jedálenský kút takto (fotka ešte zo strého bytu)

... a v medzifáze :D

Mini

Dnešný príspevok, už zo svojho kratučkého názvu dáva tušiť, že pôjde o niečo, čo veľké nebude, no musím upozorniť na to, že to napriek svojim miniatúrnym rozmerom, dokáže urobiť veľkú radosť :DDD.

Áno, áno, príspevok sa týka môjho domečka pro panenky. Rada by som objasnila to, prečo ho doma vlastne mám. :) Vždy sa mi malé domčeky a v nich malé vecičky veľmi páčili, už ako dieťa som mala pseudo domček - boli to tri police ktoré mi vyrobil ocino (tvorili súčasť dreveného obkladu) a tieto tri police predstavovali tri poschodia môjho domčeka. V domčeku som mala kuchynskú linku z plastu, v spálni posteľ z papierovej krabičky od bonbónov, na plastovom stolčeku bola položená "misa ovocia" - ktorú tvoril vrchnáčik z PET fľaše s guličkami vymodelovanými z plastelíny :DDD. Kuchynskú linku som dostala plne vybavenú, avšak najväčšiu radosť robili doma všetkým maličké plastové hrnčeky na kávu, pretože na tie keď človek stupil bosou nohou - mal radosť aj za troch :DDD. Na internete som našla podobnú kuchynskú linku, ako som mala ja sama a zavanul ma pritom taký silný (krásny) pocit nostalgie, že som v tom momente začala opäť túžiť po domčeku pre bábiky. :DDD

A od túžby  - prešlo k skutkom pre mňa tak nečakane a radostne, že som skoro odpadla! :D Ako darček som totiž od jednej neskutočne úžasnej, prajnej, milovanej dušinky dostala plnú krabicu nábytku do domčeka! (Eduška moja milovaná, ty si proste neskutočná!!!!) Kúsky to sú nevídané, úplne ten najvyšší level! :) Nábytok z dreva, šuflíčky otváracie (!!!), každý jeden detail dokonale prepracovaný !!!! No nešlo to inak, nábytok potreboval domček!!! :DDD A tak som od Ježiška dostala domček, ktorý som Vám predstavila v minulom príspevku. Mám s ním skutočne obrovské plány, chcela by som ho vyčančať tak z vnútra, ako aj z vonku:).

A nevedela som si povedať nie, musela som si hneď do domčeka čosi vyrobiť :). Ako moje prvotiny (mám sa teda čo učiť :DDD), Vám predstavujem mini kočárek s miminkom (inšpiráciou mi bol kočiarik, ktorý som dostala od Ježiška, nutne som potrebovala vyrobiť jeho zmenšeninu :DD). Telo kočiarika je z tvrdého papiera, oblepila som ho látkou, rúčka kočiarika je vyrobená z vatovej tyčinky, kolieska sú malé gombíky... pre predstavu o veľkosti - miminko má v pusinke dudlík, pričom tá gulička na dudlíku je vyrobená zo špendlíkovej hlavičky :).

Ďalej, keďže próba baba proste musí byť :DDDD, vyrobila som si jednu aj do domečka :)))). Telo je zo samotvrdnúcej hmoty, stojan tvorí  kúsok z čínskej paličky na jedenie suši a spodnú časť som vyrobila z drevenej špulky na nite :).

Vyrobila som si tiež stolnú lampu - nožka je z drevených korálikov a tienidlo je z odmerky na kvapky na kašeľ :D.

Posledným kúskom je krb v obývačke - ten je vyrobený z plastového rámiku na fotky.

Myslím, že roboty je na mojom domečku ako na kostole, zároveň si však myslím, že sa z toho stane u mňa asi pekná závislosť :DDD. Horšie však je, že týmto pádom sa musím starať o dve domácnosti - jednu reálnu a druhú mini - a mať na krku dve domácnosti, to dá človeku teda pekne zabrať :DDDD

Prajem všetkým krásny deň

Lucia

obrázok z netu, ktorý to všetko spustil :DDD