Pri poslednom návrate z blšáku som si domov priniesla
krabicu plnú krištáľových častí zo starého lustra – tzv. ovesov. Predával ich jeden pán a „ukecala“
som ho – aby mi predal len tie sklenené časti – nosnú konštrukciu toho lustra
som nechcela (nie že by som o celý kompletný luster nemala záujem – to nie
– ale nemám ho žiaľ kam dať). A tak – za krútenia hlavy môjho milovaného
chlapa – som si z Prahy niesla pod pazuchou svoj vytúžený poklad :D. Ja
som totiž taká straka :D – milujem všetko čo sa trblieta :D.
Po príchode domov som špekulovala, ako dosiahnuť, aby sa
sklo opäť krásne lesklo. Sklo bolo totiž zaprášené a mne sa nechcelo každé
sklíčko umývať osobitne. A tak som nazbierala odvahu - zobrala sitko, sklo
dnu nasypala a dala do umývačky na program ECO :D. Som proste praktická
žena :D. Sklo sa krásne vyleštilo a ja som mohla ovesy pospájať kovovým
drôtom tak, aby som ich vedela zavesiť na garnižu v pracovni. Keď svieti
do miestnosti slnko, svetlo sa cez sklo krásne odráža a presvecuje ho –
pričom sa láme a po celej miestnosti hádžu svetelné odlesky – keď sme boli
malí volali sme to „svetelné prasiatka“ :D.
Ďalšiu časť ovesov som použila na skrášlenie strieborného
svietnika čo mám v spálni a tiež na ozdobu flakónu, ktorý mám na
toaletnom stolíku. Ešte mi nejaké časti zostali – tak určite ešte pošpekulujem,
čo s nimi :D.
Krásny deň všetkým praje
............ááááááááááá svetelné prasiatka! :D :D :D

