Polička s koreničkami

Poličku s keramickými šuplíčkami mám z budapeštianskeho blšáku. Skutočnosť, ide o zahraničný dobový poklad potvrdzujú aj nápisy, ktoré pôvodne na šuplíčkoch boli :))).  Po takejto poličke som túžila už dávno, ale cena takéhoto kompletu sa pohybuje v dosť vysokej hladine. Na tom blšáku sa nám však podarilo kúpiť poličku so šuplíčkami - "každý pes iná ves" - a tak tomu zodpovedala aj tá cena :). Hneď ako som tú poličku zazrela som si povedala, že to nebude problém prerobiť tak, aby to spolu "ladilo". Úprimne, mýlila som sa a s koreničkami (ono to vlastne ani nie sú tak koreničky v pravom slova zmysle - sú to skôr dózy na potraviny), no tak s tými dózičkami som sa teda vytrápila v skutku viac, než som predpokladala.

Najprv som ich samozrejme musela umyť. Následne som musela zamaskovať tie časti, z ktorých bolo odštiepené - použila som samotvrdnúcu hmotu, ktorú som po vytvrdení ošmirgľovala do hladka. Následne som koreničky z prednej časti natrela bielou kriedovou farbou a po zaschnutí som ich pretrela voskom a vyleštila. S čím som sa natrápila najviac, bolo označenie šuplíčkov.  Pôvode som myslela, že by bolo fajn, napísať názvy ručne (z dôvodu zachovania "autentickosti") - použila som akrylovú farbu a nápis prekreslila a obťahovala úzkym štetcom. Nebolo to ono. Zošmirgľovala som to, postup s farbou a voskom zopakovala a skúsila som to s tenkou fixkou. Dopadlo to úplne rovnako. Potom som si povedala, že transfer bude skvelý - musela som ísť do mesta, dala som si vytlačiť nápisy (doma nemám laserovú tlačiareň, iba atramentovú) - a potom, ako som to pracne vystrihla, nalepila transfergelom a nechala uschnúť, sa mi to pri ošúchavaní papiera, zošúchalo dolu celé. Skoro ma porazilo! Dôvodom bol vosk - ktorý sa zrejme s transfergelom čo mám doma neznesie. Už som strácala trpezlivosť ale v závere som si povedala, že na tie šuplíčky proste urobím iba klasické etikety, ktoré doma používam často - vystrihnúť, pokrčiť, namočiť do kávy, vysušiť v rúre a nalepiť. No a to som aj urobila. Aby sa mi papier /etiketa/ pekne vyrovnal, lepila som lepidlom na tapety. Po uschnutí sa to začalo odliepať /to zas spôsobil ten vosk/ a ja už som nevedela, či sa smiať, či plakať - mala som dojem, že tie koreničky sú asi zakliate alebo čo :DDD. Takže som lepenie zopakovala - tentokrát lepidlom na decoupage. To už chvalabohu držalo :). V závere som ešte - z dôvodu lepšej údržby - pretrela prednú časť šuplíčkov (aj s etiketami) matným priesvitným lakom.

A po týchto peripetiách - mám hotovo! :))) Na hornú poličku som položila ešte tri šuplíčky z inej sady - ktoré sa ku mne dostali náhodou a ešte sa mi tam zmestili staré fľaštičky (väčšina z Maggi) - ktoré zbieram. Jedine čo ma mrzí je, že polička nemá lepšie miesto, mám ju položenú na mikrovlnke, ktorá je položená na kuchynskej linke. Verím, že to časom budeme môcť vyriešiť celé inak :).

V závere ma napadol ešte jeden príbeh, ktorý mi rozprávala moja mamina, keď som sa jej pochválila s kúpou koreničiek. Spomenula si, že keď bola malinká - takúto poličku s keramickými koreničkami mala aj jej babička (prvé čo mi preletelo hlavou bolo, kam sa asi podela /polička, nie babička/ - to sa však už nikdy nedozvieme lebo mamina si nepamätá). No a mamina, keď bola u tej svojej babičky, tak sa jej podarilo jeden ten malý šuplíček rozbiť. Zľakla sa ...pozbierala črepy.....  a rozmýšľala  - čo s nimi?! Tak jej napadlo že ich schová do kurína pod starú dosku a že si to možno nikto nevšimne :). Sliepky však u nich znášali ako besné a tak, hoci to asi znie úplne neuveriteľne, do hodiny bola mamina odhalená a usvedčená :DDD. Kombinácia jej veku (mohla mať tak do päť rokov), žiadnych alibi a veľmi zlého miesta na schovanie "mŕtvoly" proste urobila svoje :).  Smiala som sa, lebo malé detské mozočky asi fungujú "nastejno" :DDD. Podobný príbeh mám aj ja sama a to s malou čajovou šálkou s ružičkami, ktorá patrila zas mojej starkej. Ten príbeh o rozbitom šuflíčku sa až zarážajúco podobá na príbeh o malej rozbitej šáločke :)))

Prajem všetkým krásny slnečný dník :)

Lucia

... pôvodný stav:

"Viktoriánske" botičky po malej mažoretke :)

Asi nikdy neprestanem túžiť po originálnych topánočkách po nejakej viktoriánskej slečinke. Je taktom, že zohnať u nás sa nedajú a to ani s využitím nadpozemského úsilia :(. Jedny som si už ušila, odkaz na príspevok je tu: 

http://myshabbywhitehome.blogspot.cz/2015/09/viktorianske-boticky-stare-knizky.html,

ale stále to nebolo úplne ono. Preto som premýšľala, ako si ich "vyrobiť" tak, aby sa čo najviac podobali na originál. Typovo sa mi tie topánočky najviac podobali na staré dámske korčule - ale tiež to nebolo celkom "ono". A tak - ako som hľadala a skúmala rôzne typy dámskych topánok - "objavila" som topánky, ktoré nosia mažoretky  :). Z dostupných typov topánok sa mi tieto zdali najpodobnejšie tým viktoriánskym a tak som si jedny od mažoretky (teda jej maminy) kúpila :).  Keď som rozbalila balíček a vzala do rúk tie malé topánočky (č. 36 :)) - hneď som vedela, že to bola dobrá kúpa :). 

Topánky som celé natrela bielou kriedovou farbou a následne som ich voskovala. Tým, že som ich voskovala ešte nie s úplne zaschnutou farbou - sa farba na niektorých miestach poolupovala - čo topánkam dodalo ešte vierohodnejší dizajn :). Potom som podrážky a podpätky na topánkach napatinovala patinovacím olejom hnedej farby a namiesto šnúrok som do topánok navliekla staré stuhy zo saténu. Do topánočiek som vložila silónkové nadkolienky. Z topánočiek sa veľmi teším - no neprestanem nikdy túžiť po takých, ktoré si uväzovala nejaká dámička v období Belle Époque :))

Všetkým prajem krásny slnečný deň

Lucia

.. pôvodne:

Náhrdelník

Príbeh, ktorý Vám dnes rozpoviem  sa začal ešte počas vianočných trhov, ktoré sa konali u nás v meste. S mojou milovanou polovičkou sme sa motkali pomedzi stánky a nasávali sviatočnú atmosféru. Skutočne sa bolo na čo pozerať, no mnou najviac "zamával" pohľad na neskutočne krásny náhrdelník, ktorý predávala /popri mnohých a mnohých iných nádherných ručne robených vecičkách/ jedna veľmi milá pani. Náhrdelník bol vyrobený zo sklenených korálikov a z kvietkov vyrobených z látky. Keď mi zažiarili očká - môj drahý sa opýtal, či som bola dobrá a či si teda tú nádheru zaslúžim. Žiaľ, potom ako som uvidela cenu (ktorá - a to musím podotknúť, bola adekvátna materiálu, času, a rovnako tak kreativite a šikovnosti zhotoviteľky) - musela som skonštatovať, že: "Až taká dobrá som žiaľ nebola." Tomuto môjmu výroku sa pani v stánku z chuti zasmiala a s úsmevom nás odzdravila, keď sme od stánku odchádzali. 

Do rúk sa mi však dostala vizitka, ktorú tam na pulte tá milá pani mala a keď som prišla domov, nedalo mi a pozrela som si jej ponuku na internete. Na svojich stránkach ponúka mnohé nádherné ručne vyrábané vecičky, avšak onen náhrdelník /vlastne išlo o náhrdelníky dva/ v ponuke nemala. A tak som pani Viole Benešovej /tak sa tá milá pani volá/ napísala e-mail s prosbou, či mi by mi nemohla poskytnúť fotku, aby som si sama podobný náhrdelník mohla vyrobiť. Na moju obrovskú radosť mi fotku poslala a ja som začala s tvorením. 

Náhrdelník som tvorila postupne - a až teraz, skoro po pol roku, som sa dopracovala k jeho finálnej podobe. Na hrubšiu retiazku som pripevňovala sklenené koráliky kliešťami, kvietky som vystrihovala z látky - išlo o jednotlivé "lupene" v tvare kruhu, ktoré som po vystrihnutí opaľovala nad plameňom a prišila k sebe. Ako podklad na ich uchytenie mi poslúžil kúsok filcu, ktorý som k retiazke prišila.

Hoci môj náhrdelník nie je ani z ďaleka taký krásny ako originál, mám z neho radosť. O to viac, že k jeho vzniku prispela skutočnosť, že sú na svete ľudia s dobrým srdiečkom a takým je aj pani Viola. Ak by niektorá z Vás po takomto nádhernom kúsku zatúžila - tu je možné samotný originál u pani Violy zakúpiť:

https://www.violaart.com/produkt/perly-a-ruze/
https://www.violaart.com/

Týmto pani Violu pozdravujem a všetkým prajem krásny deň

Lucia

... na živej modelke :DDDD

.. a tu sú originálne kúsky, ktoré vyrobila pani Viola a mne poslúžili ako inšpirácia :)

malá shabby kabelôčka :)

Potom, ako som si vyrobila načančané lodičky - príspevok je tu: http://myshabbywhitehome.blogspot.cz/2016/03/boticky-do-tanca-pre-moju-tretiu.html som si povedala, že by nebolo zlé, vyrobiť k nim aj kabelku :). Veď predsa moja viktoriánska slečinka nemôže ísť na tancovačku bez kabelky - to je nad slnko jasné! :). Mala som doma jednu starú minikabelku - ktorá týmto padla za obeť :D. Kabelka bola pôvodne bordovej farby - tak som ju celú najskôr pretrela bielou farbou, aby mi čipka cez ňu nepresvitala. V pôvodnej podobe ju odfotenú žiaľ nemám, lebo som ju pred farbením /hlava deravá/ odfotiť zabudla :D. Na kabelku som potom technikou decoupage prilepila obrázok dievčatka a celú kabelku som ozdobila krajkou, perličkami, gombíkmi a inými drobnosťami. Myslím, že teraz sa už skutočne moja viktoriánska slečinka môže tej tancovačky zúčastniť, výstroj má kopletný! :DDD Hoci vlastne ani netuším, čo si ženy v tej dobe do kabelky dávali... mobil, kľúče a žuvačky s najväčšou pravdepodobnosťou asi nie :). V kabelke asi ukrývali  vyšívanú vreckovku, ktorú v prípade potreby pustili na zem a urobili tým prvý krok ak sa chceli bližšie spoznať s nejakým junákom :D. Trochu som sa zasnívala... ach - to museli byť časy.. :DDDDDDDDDDDDDD

Všetkým prajem krásny deň

Lucia

Srdiečko s výšivkou zo stuhy

Jednej nesmierne dobrej dušičke som prisľúbila vyrobiť na pamiatku nejakú drobnosť. Rozmýšľala som,  čo by to tak mohlo byť. No a keďže si myslím, že lásky nie je nikdy dosť - tak som si povedala, že vyrobím srdiečko na zavesenie v štýle shabby. Už dlhšie som obdivovala ruže, ktoré boli vytvorené technikou výšivky stuhou. Lákalo ma vyskúšať to :). Tak som na stroji ušila srdiečko, vyplnila som ho dutým vláknom a obšila som ho po obvode stuhou. Použila som krásnu ručne tkanú starú látku a do stredu srdiečka som prišila kúsok čipky. Potom som podľa postupov, ktoré som našla na Pintereste vyšívala na srdiečko menšie a väčšie ružičky a lístky. Srdiečko som ešte prizdobila malými perličkami a ovesom vyrobeným z textilu.

Dúfam, že sa táto malá drobnosť bude páčiť a urobí tej dotyčnej osôbke radosť :).

Všetkým prajem krásny deň

Lucia