nedeľa 13. novembra 2016

Čistota pol života :))))))))))))))) (stojan s umývadlom, džbánom a nočníkom)

Názov dnešného príspevku ma napadol spontánne, toto príslovie nám pravidelne opakovali už súdružky učiteľky v škôlke, a to pri každom návrate z preliezačiek, kedy nás pekne, rad radom, nahnali do kúpeľne, kde sme do malých rúčok vyfasovali mydlo, ktoré sa vždy minimálne trom deťom z ruky vyšmyklo a ostatní ho po kúpeľni naháňali :)))))))).

 Rovnako milú spomienku mám na toto príslovie z detstva, kedy sme sa celá rodina neohlásene vybrali na návštevu ku mojim krstným rodičom, ktorí bývali v inom meste. Tešila som sa najmä na moju sesternicu, ktorá bola približne v mojom veku. Zvonili sme, klopali, no nikto nám neotváral. Než sme to vzdali, ešte sme prešli na druhú stranu domu, kde sme videli cez garážové okná dovnútra.  V garáži bola zaparkovaná strýcova zelená Lada, ktorú strýc už viac než rok opravoval :))))a na kapote tej Lady bola po celej dĺžke, malinkým prštekom do prachu vpísaná práve táto veta :))))). Bolo z toho zrejmé, že súdružky učiteľky na hygienické zásady detí apelovali celoplošne, celoslovensky :)))

No a keď už som sa tak pekne rozpísala o hygiene, napadol ma ešte jeden krásny výrok, ktorý som počula kdesi na nejakej prehliadke zámku, v ktorom bývala niekedy v osemnástom storočí jedna grófka, ktorá milovala kúpanie a kúpala sa skutočne (na vtedajšie pomery) často. Keďže v tej dobe bola osobná hygiena v plienkach, preslávil ju výrok: "Umývať by sme sa mali, aspoň raz za tri mesiace, či je človek špinavý, alebo nie!" :))))))))))))))))))

No a teraz k tomu konkrétnemu :) Dnešný príspevok je o mojej hygienickej sade - ktorá sa skladá zo stojana, umývadla, džbánu a nočníka :). Bola to veru poriadna fuška, pokladať to všetko tak, aby to spolu ladilo a do stojana "sadlo" :). Stojan sme kúpili v Budapešti na blšáku a bol modrej farby. Ten som premaľovala na bielo, aby sa mi do spálne, kde sadu mám, hodil. Dúfala som, že mi naň akurát sadne porcelánová sada - umývadlo a džbán, ktorú som ulovila na Kolbeneke v Prahe ešte niekedy v lete. Moje sklamanie bolo veľké, pretože umývadlo bolo príliš malé a do stojanu sa mi nehodilo. A tak som pátrala a pátrala, až som vypátrala :). Od jednej veľmi milej pani som kúpila krásny kovový džbán a z bazára na internete som si objednala lavór a nočník :). Sada je konečne kompletná a tak máme u nás doma možnosť umývať sa, či sme špinaví, alebo nie :DDDDDDDDDDDDDD

Všetkým prajem krásny deň


Lucia














pôvodne:


nedeľa 6. novembra 2016

Debna na drevo

Naša radosť bola obrovská, keď sme zistili, že v obývačke sú veľké kachle na drevo. Oheň v nich bude proste skvelým programom počas chladných zimných večerov :).  Dôležité samozrejme bolo premyslieť, kam uložiť drevo, ktoré sa bude do kachieľ prikladať. A tak sme domov dovliekli starú drevenú debnu. Jej farba bola pôvodne tehlovočervená, čo ma dosť mrzelo, pretože keby bola bez náteru, určite by som ju nechala tak a nezasahovala do nej. No keďže farba na nej nebolo to "pravé orechové" - hotovala som sa ju natrieť. Vytiahla som farbu AS (tradičný odtieň Old White), nachystala si všetko na prácu a v tom prišiel môj drahý a ponúkol sa, že on tú debnu natrie SÁM! :))))) Skoro odpadla od prekvapenia :DDDDDDDD. A tak som mu dala do rúk štetec, poskytla základné informácie a on k tej debne ľahol (doslovne) a začal natierať :DDDDDDDD. Pôvodná červená mu po prvom nátere "prerážala" cez bielu a tvoria nevzhľadné ružové fľaky - na čo on oznámil: "Krústik! Pozri sa! Natieram to v štýle shabby chic!" :DDD Z čoho som ja išla do kolien! :DDD Po tretej vrstve zostala debna krásne biela, môj drahý dostal obrovskú pochvalu a ja som mohla debnu pretrieť voskom.

Keďže ešte doma nekúrime, zapálila som v krbe aspoň pár čajových sviečok :DDDD. Z debny sa mi nedal odstrániť pôvodný kovový úchyt na petlicu a tak som naň zavesila zväzok starých kľúčov. No a rada by som tiež upriamila pozornosť na PRENÁDHERNÉ pôvodné okenice, ktoré som dostala do daru. Sú zelenkavé a preto som zas špekulovala, či ich pretierať, alebo nie. Nakoniec som sa rozhodla, že ich nechám také, aké sú, lebo sú síce zelené, ale inak sú proste dokonale krásne! :) Keby som ich pretrela, určite by to už "nebolo ono" :DDD Edka moja, ďakujem z celého srdiečka! :-*************

Prajem všetkým krásnu nedeľu


Lucia










pôvodne:


sobota 5. novembra 2016

Z kategórie .... VYTÚŽENÉ ......... Johanna (čajová panenka)

Po mojom dlhoročnom úsilí sa ku mne dostala skutočná staručká čajová panenka. Nebudem  klamať keď poviem, že vyzerala horšie ako na svoj vek:DDDDDDDDDDD. To ma však neodradilo - ba práve naopak a zaumienila som si, že jej vrátim opäť jej dávny šarm. Či sa mi to podarilo, posúďte sami :)

Prajem krásny víkend


Lucia


Ps: Od pána, ktorý mi panenku predal, sa mi podarilo získať tieto informácie: 

Panenka je z konce 19. století - pochází z půdního nálezu. Je bez úprav, ve stavu v jakém byla objevena. Korpus a ručičky vyrobeny z porcelánu (nepoškozené), drátěná konstrukce s povrchovou rzí, zbytky šatů. Celková výška ca 40 cm.














pôvodne:


streda 2. novembra 2016

Z kategórie VYTÚŽENÉ... macko č. 2

Nie je to tak dávno, čo som pridávala príspevok o mojej túžbe po staručkom "plyšovom" medveďovi a o tom, ako som si "repliku" takéhoto medvedíka vyrobila sama.

Príspevok môžete nájsť TU.

Od tej doby, sa u nás udomácnili dvaja skutoční a ozajstní starožitní medvedíci, ktorí už čo to pamätajú :). Toho menšieho som Vám už ukázala (ešte v starom byte). V pôvodnom stave mal na sebe zelené "flísové" gaťuše a ja som špekulovala, že mu ich vymením za niečo iné .. niečo menej farebné :DDDD. V gaťušiach ho môžete vidieť TU. Nechcela som však robiť žiadne radikálne zásahy.. Dnes podvečer som našla vo svojej zbierke staručkých textílií jedny šatočky na bábiku - a bola som šťastná ako blcha, že malému méďovi sadli ako uliate :). Dokonca ich zapol tak, že pod nimi má spomínané gaťuše :)))). Takže k radikálnemu zásahu nedošlo a zelená už teraz vôbec v izbe "nesvieti" :DDD.

Veľkého medvedíka mám od jednej milej pani - je to prvorepublikový fešák a toho mi pomohol obliecť môj ocino, keď mi pri jeho poslednej návšteve priniesol malú kojeneckú košieľku :). A tak sú spolu frajeri, obaja v bielom :). Mám z nich obrovskú radosť! :) Jediné čo ma trošku mýli je to, že z "frajerov" sa po prezlečení vlastne stali skôr "frajerky" :DDDD

Keď píšem tento príspevok, je mi trošku smutno, pretože keď som blog zakladala, tak som si povedala, že sa budem snažiť vkladať príspevky s mojou prácou, tvorením, pretváraním.. Dnešný príspevok je trochu iného charakteru a obávam sa, že príspevky tohto typu, s ohľadom na môj akútny ukrutný nedostatok voľného času, budú pribúdať. Nedá mi však nepodeliť sa s Vami s mojou radosťou, tak, ako je tomu aj dnes, takže budem na blog pridávať aj také príspevky, kde nič sama osobne netvorím. Snáď mi to odpustíte. Do kategórie uvedenej v názve tohto dnešného príspevku, totižto pribudlo ešte čosi, ale o tom zas niekedy na budúce :))))).

Všetkým prajem krásny zvyšok dňa


Lucia

Ps: na fotkách sú tiež vidno malé detské kožené "capáčky", môj aktuálne nový úlovok. Chcela som ich nanútiť veľkému méďovi na nohy, ale sú mu malé, potreboval by na jednu nohu dve :DDD








streda 26. októbra 2016

Ako tyrkysová kuchynská linka obelela :)

Dnes Vám ukážem kuchynskú linku. Schválne nepíšem "kuchyňu", pretože kuchyňa ako taká ešte nie je úplne hotová - chýbajú garniže (a tým pádom záclony a závesy), máme v pláne (už roky) zreparovať kuchynský stôl a najmä kuchynské stoličky... na stene chýbajú obrázky.. takže výsledný efekt prosím berte zatiaľ iba ako "hrubý nástrel" :). Čo však treba zdôrazniť, kuchynská linka ako jediná - bola v byte niečím, s čím som sa nevedela stotožniť.  Moderná, tyrkysová... ://// Na posledných dvoch fotkách je ako vyzerala pôvodne. Nechcem sa chváliť, ale myslím si, že som z nej "vytrieskala" maximum :DDD. V skratke - korpus zostal pôvodný a všetky dvierka som natrela farbou AS - odtieň Old White a zalakovala som ho lakom. Pred náterom som linku celučkú vyumývala a odmastila a zatmelila dierky po pôvodných úchytoch - tie vystriedali úchyty nové. Páčili sa mi tie v tvare "mušle" a keramické malé knopky. Kúpila som ich v odtieni starostrieborná - už z dôvodu, aby sa mi k zvyšku linky (tyče madlá a úchyty ktoré som nechala pôvodné)  - hodili. Ako detail - linku som v mieste, kde boli sklenené dvierka zatienila originálnymi staručkými háčkovanými záclonkami a dve dolné časti som zakryla bielymi ľanovými závesmi.

Vždy keď prídem do kuchyne - mám dôvod sa usmievať, pretože linka síce nie je ideálna, je však biela a teraz sa s ňou určite viem viac stotožniť. :)

Týmto by som sa chcela zároveň poďakovať mojej spriaznenej dušičke za darčeky, ktoré som dostala - bolo ich viac a časom Vám ich ukážem viac, upriamiť by som však špeciálne chcela na starožitný zásobník na vodu, ktorý si v kuchyni našiel svoje miesto v "tyrkysovom kútiku" :). Ďakujem Edka mnohokrát!!! :)))  Mala som veľké nutkanie prefarbiť ten zásobník na bielo, ale potom som si povedala, že by tým stratil svoj "šmrnc" a tak som k nemu pridala ešte moje dva staré tyrkysové mlynčeky a staručký sklenený tyrkysový poklop a mám z toho svoj malý starožitný tyrkysový kútik :).

Teším sa zas s niečím novým na budúce a všetkým prajem krásny deň


Lucia
















Pôvodne: 



nedeľa 23. októbra 2016

Prvý príspevok z nového :)

Dnešný príspevok bude skromný, ale som rada, že som sa k tomu konečne dostala :). Sú to už viac než tri týždne, čo bývame v novom :), no zatiaľ sa naozaj  nie je čím chváliť, všade samé krabice, papiere, vrecia...  všetko je všade a nič nemá ešte svoje stále miesto :D. Ten kto sa aspoň raz sťahoval to určite pozná :). Takže aj dnešné fotky, rovnako ako príspevok samotný, budú tiež skromné :D. Odfotila som aspoň vchodové dvere do nášho kráľovstva a poštovú schránku :DD. Zrak Vás neklame, schránka je červená. Je jasné, že pôvodný zámer bol samozrejme iný (kto hádal bielu, trafil sa :DDD). No keď som schránku doniesla domov a  zazrel ju môj milovaný - tej prosbe v jeho očiach sa odolať nedalo :). A tak schránka červená zostala :D.

Myslím, že Vám ešte dlžím jedno vysvetlenie. V poslednom príspevku som písala, že ma v živote čaká čosi a keď to príde, budem mať omnoho menej času ako do teraz. A veru, prišlo to :). Stal sa zo mňa opäť právnik :). Radosť mám obrovskú,  jediné čo ma mrzí, že času na tvorenie mám teraz skutočne veľmi málo. Sľubujem ale, že keď niečo pekné vytvorím, podelím sa s Vami tak, ako "za starých čias" :D. Ja sama sa už na to veľmi teším:)))))))))))).

Všetkým prajem krásny deň


Lucia