NOEMI

"Ak stratí dievča hlavu, obyčajne sa s ňou stretne v náručí nejakého muža."

André Maurois 

Dnešný príspevok prinášam s veľkou radosťou! Jednak z dôvodu, že sa moja zbierka bábik rozrástla o ďalší kus a tiež pre to, lebo som tejto novej členke musela vdýchnuť nový život - pretože sa ku mne dostala iba jej hlava :DDDD. Neviem, kde sa podel ten muž, ktorý toto spôsobil :)))), ja som však nenechala nič na náhodu a zvyšok "dievčaťa" som počas troch dní práce vyrobila :D

Začneme menom novej členky :)), to šlo zo všetkého najľahšie :)). Meno Noemi je "odvodené" od Naomi a nebudem vysvetľovať, prečo, aby som sa vyhla etnickej problematike :DDDD.

Inak, čo sa týka zvyšnej časti bábiky (t. j. všetko okrem jej mena) - dalo mi to nesmierne zabrať :DDD. Musím povedať, že najťažšie bolo zohnať látku, ktorá by sa aspoň z časti farebne a materiálovo podobala na tú, z ktorej je vyrobená hlavička. Tu je dôležité moje priznanie, že doposiaľ som NIKDY NIČ, čo by bolo možné ušiť iba na  základe strihu, nešila :DDD. Ako je známe, utierky sa šijú bez strihu a vankúš tiež :DDD. Toto bola ale iná káva (čierna!) :DDD.  Už samotné telíčko bolo náročné ušiť, pretože látka, ktorú som zohnala sa veľmi naťahovala a po vyrobení telíčka mi môj manžel (môj najlepší kritik) oznámil, že Noemi nevyzerá ako Naomi, ale skôr ako ako Serena :/. A tak muselo dôjsť k zásadnej liposukcii - a zmenšeniu rúk a nôh :D Následne Noemi vyfasovala spoďárky a tielko :). Potom prišla fáza šitia botičiek. Kto nikdy v živote nešil KOŽU, nepochopí :DDDD. Našťastie som doma mala radielko, ktorým sa mi krásne dali naznačiť dierky na koži, každú jednu som však ešte pred samotným šitím musela prepichnúť osobitne, inak by som si s tým neporadila. Po ušití botičiek prišli na rad šatočky. Tu som skutočne maturovala :DDDDDDD. Nakoniec ale, šaty majú oba rukávy a ja som na seba pyšná, ako by som ušila šaty Naomi na jej celovečernú módnu prehliadku :DDDDDD. Na samý záver som musela ešte čosi vymyslieť s hlavičkou - pretože - pásiky na ktorých boli vlásky pripevnené bolo vidieť. A tak som Noemi vyrobila "venček" z výšiviek, ktoré som vystrihla a na ten pásik prišila.

Mám z novej členky radosť ako malá a vážne zisťujem, že som asi "na panenky" :DDD

Prajem krásny deň

Lucia 

.. pracovný neporiadok :)

 pôvodne:

Šperky & bižu & co.

Dnešný príspevok sa bude týkať mojich šperkov, bižutérie, slnečných okuliarov, hodiniek a iných čačiek-mačiek :)), ktorými sa skrášľujem, resp., ani nie nich samotných, ako skôr úložných priestorov, kde všetky tieto nevyhnutné drobnosti odkladám :).

Šperkovnicu, ktorú som si kedysi dávno prerobila z dreveného farebného boxu, ste mohli vidieť TU. Určitý čas mi tento spôsob vyhovoval, no čím viac vecičiek som mala, tým viac bolo treba vyriešiť praktickejšie riešenie, najmä čo sa týkalo náhrdelníkov a drobných vecí akými sú prstienky, či náušnice. A tak mám dnes túto svoju pôvodnú šperkovnicu v šatníku, položenú na skrinke, v ktorej mám uložené kabelky a dnes slúži už iba na odkladanie slnečných okuliarov, náramkov a bižutérie, ktorú až tak často nepoužívam.

Už dávno som od maminy dostala staručkú skriňu, ktorú sme s manželom pretreli na bielo (obrázkov, ktoré na skrini pôvodne boli, mi bolo fakt ľúto, ale farba na skrini bola veľmi poškodená a odtieň desivý). Na skriňu mi manžel pripevnil drevený vešiak (ktorý v starom byte slúžil v kuchyni na odkladanie utierok a chňapiek) a tým mi vytvoril ideálny priestor na odkladanie náhrdelníkov :). Skriňa je v šatníku a tak mám po ruke všetko, čo treba :).

Čerešničkou na torte je malá hodinárska skrinka, ktorú sme si priniesli z poslednej návštevy Elektry. Má pôvodné úchyty a kovové štítky. Malé priehradky ideálne poslúžia na uloženie tých ajdrobnejších vecičiek, akými sú náušnice, retiazky, prívesky a prstene :) Skrinka je na chodbe (bolo by ju škoda ukrývať v šatníku) a tak keď chcem vybehnúť von a dať si iba obrúčku, mám ju tiež poruke :)))).

Prajem všetkým krásnu nedeľu

Lucia   

pôvodne:

Ďalšia MANEQUIN do party :)

Moje próbababy už poznáte, všetky na jednom "place" ste mohli vidieť TU. V "personálnom obsadení" však nastali zmeny, pretože nová próbababa vyšachovala próbachlapa :DDDD - takže summa summarum,  ich počet je vlastne stále rovnaký :).

Môj posledný kúsok do zbierky však potreboval trošku poopraviť . Keď som ju doniesla domov, očaril ma jej nádherný tvar, krásny stojan - proste - bola celkovo dokonalá - až na to, že ešte predtým, než sa ku mne dostala, ju niekto natrel lesklou olejovou farbou :////. Dolu to samozrejme nešlo, tak som špekulovala čo s tým. Najhoršie na tom bolo, že boli zatreté aj drevené komponenty /tie ktoré sú umiestnené v miestach paží/...  A keďže som túžila po tom, aby výsledok bol čo najviac "pôvodný" - tak som tie drevné komponenty pretrela čierno-hnedou farbou a celé telo som natrela matným lakom, aby som zmiernila ten lesklý des. Myslím, že výsledok je celkom fajn :). 

Posledná kráska sa usídlila v obývačke :). Pridávam aj fotky zvyšných krások, ktoré sú roztrúsené po byte :). Dve sú na chodbe a dve v spálni. Próbachlap je zatiaľ v šatníku, ale mám v pláne poslať ho "do sveta". Nie je vylúčené, že ho tam čakajú ďalšie krásky, ktorým bude môcť robiť pánsku spoločnosť tak, ako tomu bolo určitý čas aj u nás :)

Prajem všetkým krásny deň

Lucia 

pôvodne: 

Postieľka a plus dva :)

Podarilo sa mi kúpiť kovovú postieľku pre bábiky, na ktorú som si brúsila zuby už dávno. Milujem staré a v prípade kovu aj hrdzavé veci - keď som však postieľku vytiahla z krabice - zistila som, že aj hrdze vie byť veľa. Ehm, teda, veľa aj na mňa :D. Postieľku som umyla, pôvodné povrazové bočnice som odstránila /nedali sa žiaľ zachrániť/ a rozhodla som sa postieľku natrieť. Nechcela som ale pretrieť celú kostru postieľky na bielo, aby postieľka nevyzerala priveľmi umelo a sterilne - a najmä - túžila som zachovať zlaté linky, ktorými bola ozdobená časť čela a boky postieľky. A tak som postieľku natrela len tak ledabolo - aby som väčšinu, avšak nie všetku hrdzu, zakryla.  Potom som nahradila bočnice háčkovaným lemom, ktorý som o postieľku prišila, vyrobila som do postieľky "matrac" z kartóna, ktorý som obalila starou, ručne tkanou látkou, ktorá pôvodne ako plachta slúžila (keď už, tak už :DDD) a čelá postieľky som ozdobila obrázkami anjela (technikou transfer) - pretože, postieľka ich pôvodne mala - len keď sa dostala ku mne, už nebolo po anjeloch ani stopy :D.

No a komuže som vlastne tento pelech prichystala? :D BARBARU a BARBORU som Vám už predstavovala. Skupinka sa krásne rozrastá a doplnili ju ďalšie dva kúsky :). Zoznámte sa prosím! :)

To permanentne nahnevané dievčatko s dvoma malými vrkôčikmi má na telíčku značku a na nej vyšité meno: KARIN. Karin je však permanente naštvaná a preto viac ako KARIN, pripomína GERTU. A tak som ju premenovala :DD. Štvrtá v poradí sa ku mne dostala malá blonďavá LOLA - vďaka Zuzke, ktorá mi dala tip :), díky Zuzi! :). S bábikami mám veľké plány - stále platí - šatočky, botičky... zbieram látku aj strihy a verím, že si nájdem trošku viac času a dievčatám vyrobím trošku lepšiu garderóbu :). Najmä Gerta by potrebovala, tá je chúďa stále bosá (možno preto je stále taká naštvaná? :DDD). Môj muž sa iba z diaľky prizerá a minule ma zaskočil otázkou: "Zlato? A koľko potrebuješ tých bábik?" Na čo som sa ja iba nevinne usmiala a mykla jedným plieckom - mysliac si v sebe: "Všetky, Zlatko moje, všetky!" :DDDD To som však už /SAMOZREJME/ nahlas nepovedala - Vám však môžem prezradiť - že číslom štyri u mojich handrových bábik s ručne maľovanými tváričkami a ľudskými vláskami NEKONČÍM a ak všetko dobre vyjde, o pár dní.... :DDDDDDDDDDDD

Prajem krásny sviatočný deň

Lucia

 bitka o miesto v postieľke :D

.. a podelenie sa o miesto :)

nové tváre vpredu, staré tváre vzadu :)

štvorčelenná parta :)

LOLA :)

 KARIN alias GERTA :DDD

transférový anjel :)

 a pôvodný stav - hrdza, hrdza, samá hrdza :DDD

Pánska záležitosť :)

Dnešný príspevok je z pracovne môjho manžela :). Pracovňa je súčasťou obývacej izby. Je to pánska záležitosť, hoci zásah ženskej ruky sa tu asi zaprieť nedá :D. Časť pracovne som už predstavovala, v "zberateľskom kútiku" však odvtedy pribudlo pár vecí: intarzovaná šachovnica, pivové poháre, zrkadielko, kniha "Poesie", či sklenený šturc, pod ktorý som vložila jelenie parôžky. Almaru, ktorú ste mohli vidieť TU, dopĺňa pracovný stôl s kreslom. Ako som už predtým spomínala, kreslo bolo novo očalúnené, ale tá látka - to bol des. Podľa materiálu a vzoru (úprimne, na tento typ látok som úplne alergická) k tomu prečalúneniu mohlo dôjsť tak v deväťdesiatych rokoch. A tak som sa rozhodla, že látku na kresle prefarbím - farbami AS. Použila som Old white + clear wax. Bola to STRAŠNÁ robota :/. Úprimne, som trochu sklamaná, očakávala som "väčší zázrak", no myslím si, že je to aj napriek tomu, zmena k lepšiemu. Pôvodné čalúnenie mi bolo vyslovene proti srsti a vôbec so zvyškom neladilo. Takto pracovňa pôsobí kompaktnejšie - kreslo ladí s koženým kreslom a podnožkou. Časom by sme radi kreslo prečalúnili - a myslím, že keby sme použili kožu, bolo by to to najlepšie riešenie. Zatiaľ ale aspoň takto. Pracovňu čakajú ešte ďalšie zmeny, krásny paraván, ktorý je v rohu a ktorý mám od Edky je - už na prvý pohľad, záležitosť "ženská" a je tam len dočasne, kým sa nám nepodarí zohnať rohovú knižnicu.

Krásny predĺžený víkend bez práce v pracovni praje :)))

Lucia

pôvodne:

Sestričky & botičky :)

Moju panenku Barbaru, ktorej som pravdepodobne zle odhadla jej skutočný vek :), pretože všetky indície nasvedčujú tomu, že je asi staršia, ako bol môj odhad, pribudla sestrička :)))). Barbaru samotnú ste v celej svojej kráse mohli vidieť TU. Aby to nebolo komplikované, dala som jej mladšej sestričke meno Barbora :)))). 

Barbora prišla k nám domov bosá a tak, aby si dievčence nezávideli :), tak som Barbore ušila botičky :). Na internete som našla strih a na botičky som použila hnedý filc. Nie je to teda žiadna extra paráda, ale na to, aby Barboru neoziabalo na nožičky, na to botičky  skvele postačia :).

Prajem všetkým krásny deň

Lucia