Obývák

Dnešný príspevok je z našej obývačky. Veľa kútov a veľa kúskov ste z nej už mohli vidieť v predchádzajúcich príspevkoch, dnes je už obývačka konečne kompletne zariadená, takže Vám ju konečne môžem ukázať v celej svojej kráse.  

Včera sa nám podarila dokončiť s manželom truhlica - ktorá ako sirota Podhradských trčala na vonkajšej chodbe skoro trištvrte roka. Manžel jej vymenil dno, ktoré už doslúžilo a truhlicu sme natreli bielou farbou a ja som ju mechanicky opatinovala. Do truhlice som nasťahovala tonu starých textílií (na ktoré mám slabosť, menšiu však už môj manžel, ktorý sa o ne, v čase kedy som ich skladovala v šatníku v papierovej krabici, permanentne podkýnal :D).  Ďalšie novinky sa objavili v pánskom kútiku: pribudol obraz - portrét z prvej republiky, ktorý som zarámovala, podarilo sa mi zohnať starú fajku, ďalší fotoaparát, krabičku z cigariet a staré zápalky, domov som tajne dotiahla staré stokilové rádio a na blšáku sme kúpili krásny mramorový písací set. Už to chcelo iba lampu, ktorú som sa hotovala manželovi kúpiť k sviatku. Žiadnu, ktorá by sa mi páčila a finančne by ma nezruinovala sa mi nepodarilo kúpiť a tak mi zrak padol na lampu, ktorá prešla toľkými prerábkami, že by mohla veselo konkurovať Madonne v čase jej najväčšej slávy :DDD. Lampa bola pôvodne železná, potom som ju pretrela na tyrkysovo, následne som ju natrela na bielo, neskôr prešla do hnedej patiny a pokrajoch som jej dala ovesy a cylinder som ozdobila krajkou s anjelmi , potom som tie ovesy zvesila. Teraz som jej nohu natrela na čierno a špekulovala som, ako jej doriešiť vrch - adekvátne do pánskeho kútika. Z cylindra som odtrhla anjelov (tí sú málo chlapskí) a povedala som si, že vrch a spodok olemujem zlatou starožitnou bordúrou. Keď som takto lampu "zložila"  - tak pozerám, že mi čosi asi nevyšlo - pretože lampa na mňa pôsobila málo mužne, zato však veľmi kremačne. Pri pohľade na ňu, som si hneď predstavila malého Kolju, ako ju zažína a krabicu od topánok s marionetou vo vnútri vsúva do útrob detského divadla a zaťahuje záves :DDDDDD. Hovorím si, nič nie je stratené, domaľujem na cylinder ruže /budú sa hodiť k paravánu/ a lampa bude zachránená! :D A tak som si sadla, namiešala farby a začala maľovať. Musím uznať, že na videu na youtube ten postup vyzerá jednoducho, kto to nikdy neskúšal, nepochopí, že lampu kriesiť z mŕtvych týmto spôsobom nebol asi dobrý nápad :DDDDDDDDDD. Nakoniec som lampu dokončila a opýtala sa manžela na názor. Zhodnotil ju jedným slovom: "DIEVČENSKÁ". A tak máme v pánskom kútiku dievčenskú lampu, ale stále si myslím, že lepšie ako mať tam lampu pohrebnú :DDDD.

Do obývačky nám pribudol ešte vytúžený starožitný drevený sušiak na kolieskach, po ktorom som očkom hádzala cez výklad jedného starožitníctva u nás v meste asi dva mesiace :) a včera mi môj milovaný manžel  urobil radosť, keď sme prechádzali okolo. Povedal, že mi ho kúpi, ak si ho odnesiem sama pešo domov. Súhlasila som!!!  Po desiatich metroch sa uľútostil, sušiak mi vzal a ja mám doma ďalší nádherný kúsok, na ktorom budeme sušiť osušky po sprchovaní :).

Musela som byť asi veľmi dobrá, lebo včera som manžela nahovorila aj na vŕtaciu akciu - pripevňovali sme kovový svietnik na stenu - ktorý som mala doma asi pol roka. Zisťujem, že vŕtačka v ruke môjho manžela spôsobuje automaticky jeho pindanie. Tak sme svietnik zavesili, manžel dovŕtal a dopindal, ja som dovysávala a všetko odpratala a už sa zase tuho ľúbime :DDD.

Prajem všetkým krásnu nedeľu.

Lucia

obraz pred zarámovaním: 

 truhlica - čakateľka :D

... a kde ich schovávate vy? :DDD

Z kategórie mini: dievčenská izba

Hoci mám rozrobených (a pár už aj dokončených) projektov z kategórie maxi :DDD, teda, z kategórie našej reálnej domácnosti (Boh žehnaj päťdňovému voľnu!!! :DDD), dnes pridávam opäť príspevok z môjho domčeka pre bábiky.

Minule som Vám ukázala vyrobené postieľky, dnes izbičku, do ktorej patria. Všetko, okrem písacieho stola, stoličky /tú som len pretrela/, skrine, malého stolíka a maličkého domčeka do domčeka pre panenky /ten som tiež len prefarbila - pôvodne bol tyrkysovo modrý/ som vyrobila vlastnoručne. Bábiky som obliekla a učesala /pôvodne vyzerali ako keby do nich hrom udrel :D/.

Panenkám som vyrobila všetko, čo si myslím, že by potrebovali, od spomínaných postieľok, cez nočný stolík, knižky, počítadlo, vozík na hračky a do neho hračky :)))...  Najväčšiu radosť mám z "plyšákov" - tí sú vyrobení z "chlpatého drôtika" - podarili sa mi dva medvede, jedna mačička a jeden zajačik /verím, že sa dajú rozoznať - kto je kto/ :D, panenkám som vyrobila panenky - tie sú z malinkatých štipčekov. Panenka na poličke je z drevených zvyškov, látky a tvár som jej vystrihla z obrázka (skúšala som jej tvár namaľovať ale vyzerala ako Chucky :DDD). Dievkam som vyrobila kufre na cestovanie a slamené klobúky ... a čo je úplne fantastické - v izbičke sa svieti!!!!!!!!!!!!! Luster a kolotoč sú vyrobené z čajovej LED sviečky, takže sa už, keď sa zotmie, dievčatká samé v izbičke neboja :)))).

Krásny večer želá

Lucia

Maličký príspevok o maličkých postieľkach /z kategórie mini/

Keď som asi pred rokom narazila na Pintereste na obrázky miniatúrnych vecičiek, vyrábaných doma šikovnými rúčkami (ako koníček), tak som nerozumela, načo to komu je :). Zdalo sa mi to síce rozkošné, myslím, že ako prvé som objavila minijídlo :), ale nerozumela som tomu, na čo to komu slúži a najmä, či to za to stojí, venovať niečomu celé hodiny a ono to nie je väčšie ako malý oriešok :).

Ale teraz už chápem :).

Manžel moje minitvoreníčko (až na ten šialený maxibrajgel, ktorý pri tom vzniká) podporuje - zistil totiž, že keď nakupujem do domečka pro panenky, zásielky mi chodia vo veľkosti poštovej obálky, zatiaľ čo predtým, keď som nakupovala veci do našej ozajstnej domácnosti, krabice z pošty nám vždy zapratali celú predchodbu /a k separovacím smetným nádobám musel chudáčik vždy on/ :)

Na domčeku je ešte strááášne veľa práce a zisťujem, že to nedokončím hádam nikdy - vždy je čo vylepšovať :D.  Domček chcem totiž obriadiť aj z vonku :D. Z interiéru mi chýba dokončiť dve detské izby - dievčenskú a chlapčenskú a prerobiť chodbu, ktorú som odflákla :D.

Keď nad tým tak premýšľam, niektoré vecičky nie je nemožné vyrobiť, len to žerie neskutočne veľa času. Možno sa to ani nebude zdať pravdou, ale s dvoma postieľkami  do dievčenskej izby som sa trápila celú sobotu. Na internete som si našla totižto obrázok postieľky, do ktorého som sa zamilovala na prvý pohľad  - a jednoducho: musela som si takú vyrobiť :D. Manžel ich volá "nemocničné" - sú to klasické "kovové" rámy s matracom v tom úplne najjednoduchšom prevedení - oblé hrany  a kovové "tyčky" . Prvotný problém - materiál - som rozlúskla po tom, ako som ich začala vyrábať z drôtu - bolo to krivé, ťažko sa to k sebe lepilo /s pájkovačkou stále nie sme kámošky - hoci ju doma mám/ a tak som siahla po vatových tyčinkách - ktoré sa /div sa svete/ - dali krásne ohnúť do oblúka. Jediný problém - tá vata na konci a ich dĺžka. Musela som ich nadpájať /lepidlom a drôtikom vo vnútri - pre lepšiu pevnosť/ a vatu pracne odstraňovať - kto to nikdy nerobil, netuší čo je to za babračku :D.

Po vyhotovení rámov som z drevených špachličiek urobila rošty, z penovej hmoty /našla som ju v balíku - balí sa do toho krehký tovar/ som vyrobila matrace. Rám som celý natrela bielou farbou a opatinovala bronzovou a čiernou. Následne som vyrobila panenkám vankúšiky, perinu a deky. Kým bude hotová celá detská izba /a nápadov veru mám!/ potrvá to celú večnosť, zatiaľ teda ale základ spania - je už na svete! :)

Prajem všetkým krásny zvyšok nedele :)

Lucia

pracovný postup: