Venovaný Edke :)

Dnešný príspevok som sa rozhodla venovať Edke, ako moje malé poďakovanie.  Cez víkend sme mali totiž doma vzácnu návštevu, Edka spolu s priateľom prijali naše pozvanie a my sme zažili spolu parádny víkend! :) O Edke čítate na mojom blogu často, je to moja spriaznená duša, osôbka, ktorú som spoznala práve vďaka môjmu blogu. Zistili sme, že máme toho nesmierne veľa spoločného (od rovnakého hviezdneho znamenia, v ktorom sme obe narodené - čo už samé hovorí za seba), až po nehynúcu lásku k staručkým a krásnym veciam.

A nebola by to Edit, keby mi opäť nedoniesla za náruč vecí, z ktorých sa mi trasú nohy ešte doteraz :DDD. Pod chvíľou ich chodím obdivovať a som z nich neskutočne nadšená! :) Edka musí mať naozaj srdce veľké ako autobus, inak si túto jej štedrosť neviem vysvetliť :). Darovala mi nesmierne veľa krásnych vecí a nebudem klamať keď poviem, že väčšinu vzácností čo doma mám, mám vďaka nej. (U nás totiž platí: "Kam sa pozrieš, samá Edit!") :DDDDDDDDDD

Eduška, Zlatíčko, ešte raz Ti veľmi pekne ďakujem, som šťastná že ťa mám! Nesmierne si ťa vážim a veľmi ťa ľúbim. Ale musíš vedieť, že by som ťa ľúbila, aj keby si mi nikdy nič nedoniesla!!!!  :-****************

Nerozumiem ako som mohla žiť predtým, než som Edit poznala. Ona je totiž človek, ktorý mi skrz na skrz rozumie! :) A jednoznačne súhlasím s tým krásnym výrokom, ktorý mi dnes napísala: "Důležitá setkání jsou plánovaná dušemi dávno předtím, než se uvidí těla."
(Paulo Coelho)

Všetkým prajem krásny deň a takú skvelú priateľku, akú som si našla ja :)

Lucia

Balerína z kategórie vzácna :) /half doll/

Mala som oooobrovské šťastie a dostala sa ku mne táto krehká kráska v baletnom úbore :). Je úplne dokonalá a bez akéhokoľvek poškodenia.  Podľa pána od ktorého ju mám ide o krabičku na bonbóny (aj keď ku mne sa teda dostala už bez nich) :))).  Bábiku som jemne umyla micerálnou vodou pomocou vatových tyčiniek a potom som špekulovala, ako jej urobiť sukienku tak, aby som krabičku nijako nepoškodila lepidlom. A tak som vymyslela sukienku z peria, ktoré som iba zasúvala pod korpus panenky. Potom som jej urobila už iba volánikovú obrubu zo starožitnej čipky okolo dolnej časti pása (aby som prekryla drôtený spoj).

Kráska sedí na mojom toaletnom stolíku. Ku mojej porcelánovej halfdolke od Edky, ktorú ste mohli vidieť TU, teda pribudla kámoška a ja verím, že nie posledná. Človek keď má jednu, túži hneď mať ich......... VŠETKY. Však Edi?!? :DDDD

Krásnu nedeľu prajem

Lucia

pôvodne:

Obraz majúci schopnosť premiestňovať veci :)

V bazáre som objavila starý obraz, ktorý ma už na prvý pohľad zaujal. Bol však celkom drahý a tak som si nechala zájsť chuť. No nedalo mi to a o týždeň neskôr, som do toho istého bazára prišla pozrieť znova a tam ma čakalo prekvapenie :). Obraz bol zlacnený skoro na polovicu a tak som si ho kúpila. 

Je to zázračný obraz, pretože po tom, ako som ho priniesla domov, jemne ho umyla (špinavý bol  ako Čenkovej deti na 36 strane :) začala som s ním krúžiť po byte a hľadať mu miesto. Nakoniec som sa rozhodla, že ho dám do kuchyne, kde sa mi zdalo, že by sa mohol úplne najviac hodiť. Ako náhle som ho zavesila na stenu - začali sa diať podivné veci. :DDDDDDDDD Premiestnila som mlynček na kávu, ktorý visel predtým na mieste kde teraz obraz, ten som prevesila tam, kde bol predtým kalendár. Kalendár som dala do "malého" /rozumej - zavesila som ho do malej toalety :DD/, potom som začala prenášať z príborníka z chodby biely porcelán ...... ten som vymieňala za iné veci z kuchyne, ktoré som zas vkladala namiesto porcelánu... Biely smalt som poukladala na hornú časť kuchynskej linky, zavesila som za dvere vešiak z chodby a dala naň utierky...  Suma sumárum, presúvanie trvalo asi tri hodiny :DDDDDDDD. A mám dojem že (na)teraz je to v kuchyni rozmiestnené a zariadené úplne ideálne!!! :DDDD

Tak takéto zázraky sa u nás dejú. Môjmu manželovi z nich občas až prechádza zrak! :DDD

Prajem všetkým krásnu nedeľu plnú zázrakov :)))

Lucia

Kapsár pre Marcelku

Marcelka mi písala ešte v marci, že sa jej páči kapsár, čo som robila pre Soničku, že ak budem mať čas, či jej tiež taký nevyrobím. Soničkin kapsár ste mohli vidieť TU. Marcelke som prisľúbila, že si nájdem čas a vyrobím jej podobný. S časom je to u nás bieda, ale keď sa mi Marcelka v piatok pripomenula, tak som pozbierala všetky sily a všetky krajky, látky, komponenty, korálky, perličky, obrázky... a dala som sa do výroby. Úprimne - bol to celosobotný boj - veci som mala povynášané cez kuchyňu a chodbu až cez zákrutu  do spálne :DDDD. Naviac, počasie je vonku zlé, nedalo sa ísť behať a tak som si vo štvrtok povedala, že si trochu zacvičím. Výsledok: svalovka taká, že sa mi ani poriadne sadnúť nedá, pri výrobe som bola striedavo na zemi, striedavo za šijacím strojom a keď ma občas prišiel pozrieť manžel, ako mi ide práca, potešila som sa, pretože ma aspoň z tej zeme zdvihol a ja som sa z nej nemusela škriabať sama :DDDD.

Kapsár je na svete :). Verím, že Marcelke urobí radosť, úložného priestoru je v ňom celkom dosť, na jeho vytvorenie poslúžila aj malá baletná piškótka a stará čipkovaná rukavička :). Motív kapsára som zvolila "anjelsky" - anjelikov som prenášala na látku technikou transferu. Popisovať čo som ako robila je asi zbytočné, fotky povedia viac než tisíc slov :).

Prajem všetkým krásnu nedeľu a dúfam, že sa vyčasí. Ďalšie cvičenie by totiž mohlo zo mňa spraviť invalida :)

Lucia