Absolutely shabby – druhý náklad – 16 kusov :)

Moja skoro dva a pol týždňová robota :))).

Všetkým prajem krásny deň

Lucia

 č. 1

 č.2

 č.3

 č.4

 č.5

 č.6

 č.7

 č.8

 č.9

 č.10

 č. 11

 č.12

 č. 13

 č. 14

 č. 15

 č. 16

    

Malé krabičky

Práve som dokončila nové kabátiky pre malé krabičky, ktoré už dosť dlho opatrujem. Okrúhla je kovová, rovnako ako tá väčšia hranatá. Tá menšia hranatá je zas z papiera. Krabičky som oblepila papierom – použila som baliaci papier – doma som mala ešte s motívom francúzskej ľalie. Na tú tretiu krabičku som použila hnedý recyklovaný papier z veľkých obálok. Po nalepení papiera (osvedčilo sa mi lepidlo na decoupage) som krabičky opatinovala a potom prelakovala priesvitným matným lakom. Na záver som nalepila etikety. Ktoré sú tiež trošku šmrncnuté patinou :).

Tú väčšiu krabičku som po nalepení papiera nevedela zavrieť – a tak som po okrajoch nalepila sisalové lano – teraz vrchnák na krabičku pekne „sadne“. Krabičku som opečiatkovala a na vrchnú časť šla tiež etiketa. Rovnako som ju patinovala a pretierala matným lakom. Ako čerešnička na torte slúži úchyt – takže krabička trošku pripomína malý šuplíček :).  Krabičky mi slúžia na odkladanie čajových sviečok, ktorých sa u nás v zime spáli neúrekom :).

Pekný večer praje

Lucia

Klietka

Klietka je jedna z nevyhnutne potrebných vecí, ktoré sa nachádzajú na zozname správnej shabby maniačky :DDDD Je to mu tak v prípade, keď dotyčná maniačka nejakého vtáka doma má, ako aj vtedy, keď žiadneho vtáka doma nemá :DDD.

Samozrejme, že aj ja som dlho túžila po nejakom peknom kúsku – tie lacnejšie sa mi veľmi nepáčili a tie drahšie sa zas „nepáčili“ mojej polovičke – hlavne teda cenou, aby som bola presná :DDD. Chodievame celkom často do jedného nákupného centra v Prahe kde sa nachádza jeden známy značkový obchodík. Tam som zvykla vždy s pravidelnou vytrvalosťou „prilepiť nos o výklad“ a v takomto tranze som na jednu klietku, ktorú tam mali (mali ju tam stále a majú ju tam stále, nakoľko stojí niečo cez tritisíc korún :DDD), zvykla „čučať“. Časom z toho bol celkom pekný rituál :DDDD. Všeobecne zvyknem pri plánovaní cesty do Prahy klásť jednoslovné otázky na môjho Drahého: „HM Home?“, „Nanu nana?“, „Klietka?“  a on iba obráti oči stĺpikom a dovolí mi :DDDDDD (na jednoslovnú otázku typu: „Kolbenka?“ sa zvykne iba prudko zamračiť :DDDDDDD)

Tá klietka ma veru silno mýlila – a keď už na mne môj drahý videl, že je to niečo, po čom naozaj veľmi túžim, povedal raz pri mojom výkladovom prilepení (asi teda z dôvodu, že už bol zo mňa vážne v koncoch a chcel ma dostať rýchlo preč): „................... no poď princezná! Keď raz budeš dobrá...............“ :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD A ja teda dobrá som!!!!! 24 hodín denne a niekedy sa mi podarí aj viac!!! :DDD

A tak sme raz, pri jednej ceste navštívili jeden úžasný blšák .... a môj milovaný chlap pri predieraní sa uličkami zdvihol hlavu a prstom ukazujúc hore sa ma pýta: „Čo na ňu povieš?“ A mne skoro oči vypadli! Klietka!!!!!!!!!!!!!! Ani som nedýchala (pri predstave – koľko asi môže stáť – pretože: bola väčšia ako tá z obchodného centra a určite bola z lepšieho materiálu, zároveň – bolo zrejmé, že už pár rokov má – a teda, že ak ju dotyčný predávajúci naviac považuje za starožitnosť ... a vypýta si za ňu celý majland – tak na ňu môžem zabudnúť.... Keď potom po dohovore, ktorý som nepočula – stála som trochu obďaleč – sa ten predávajúci pán začal štverať po rebríku a klietku išiel zviešať – pocítila som nával velikánskeho šťastia!!!! (Kto nikdy nedostal okakanú klietku do daru – nepochopí :DDDDD) Druhý nával radosti prišiel – keď mi môj chlap oznámil, koľko si pán za klietku vypýtal. Prosím pekne: 10,- eur! :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD No radosť nevýslovná!!! :DDDDD

Doma ešte došlo k úpravám – klietku som samozrejme musela umyť, vydezinfikovať (keďže do nej kakal naozajstný vtáčik a v klietke po ňom tento jeho náklad zostal :DDD) Následne teda padla otázka – čo s ňou ďalej. A ja som sa s ňou teda naozaj dosť vytrápila – lebo: pôvodná farba sa mi nepáčila (drevo časom chytilo taký „oranžový“ nádych – a naviac, bolo lakované – čiže šmirgľovať a moriť to – čo by sa mi síce bolo páčilo, nebolo mysliteľné)... preto som klietku natrela na bielo. Postavila som ju na miesto a zistila som, že sa tam – pred bielou stenu úplne stráca L((. Tak som chytila patinu a klietku napatinovala... (vyzeralo to zrhuba – ako moja „Lampa – kočiar“ o ktorej som na blogu písala.. Na moje zdesenie, ani to nebolo ono...(a za mnou párhodinová práca – pretože: kto nenatieral milión špáratkových paličiek z vnútra aj z vonku – tiež nepochopí :DDD) A tak prišla tretia prerábka – a tá súvisí s mojim „hrdzavým obdobím“ – klietku som „zhrdzavela“ a konečne som s ňou spokojná! :DDDD

Pôvodne som do nej žiadneho vtáka dávať nechcela :DDDD Ale v Jysku mali výpredaje letných dekorácií určených do záhrady a ja som tam zazrela jedného keramického holuba (tučko jeden – nevojde mi cez dvierka – musela som ho do klietky nanútiť spodkom :DDD). Holub bol chudák zelený – a tak musel samozrejeme prejsť natieracou fázou. Aby bol správne shabby – dostal aj dávku trblietok :DDD.

A tak sa teším zo svojej klietky a svojho trblietavého vtáka, ktorí mi zdobia moju izbu:). 

Do klietky som ešte skúšala vložiť svetielka – a vyzerá to tak, že to možno tak aj nechám, v noci to vyzerá veľmi efektne (hoci fotky nie sú tentokrát bohvieaké – dosť zle sa to v takom svetle fotí).

Všetkým prajem krásne ráno

Lucia

 pôvodne okakaná :DDD

Kvetináče z obývačky

Súrne som potrebovala presadiť kvety a tak sa naskytla otázka: ale do čoho? Keďže môj predchádzajúci príspevok tvorila naša obývačka – kde sa tieto kvetináče (momentálne) nachádzajú – a dostala som pár otázok, z čoho a ako sú robené – tu je teda príspevok o nich J.

Ide o klasické terakotové kvetináče – ktorým som v dolnej časti zalepila tavnou pištoľou otvor, aby mohli slúžiť ako vonkajší obal. Vo vnútri sú kvety zasadené v klasických plastových obaloch, ktoré sú následne do tých terakotových iba vložené.

Kvetináče som najprv natrela celé tmavohnedou farbou, potom som niektoré časti pretrela krakelovacím lakom – oboje samozrejme postupne, po následnom zaschnutí. Na to išla vrstva roztopeného vosku – ale iba sem-tam ---- to kde sú tie miesta také sýto tmavé (klasická sviečka – natrela som to štetcom) a potom náter bielou farbou. Následne nahrievanie fénom a šmirgľovanie vrchnej vrstvy. Umytie v teplej jarovej vode a po zaschnutí ešte jemná patina (patinovacím lakom) a jemnučké prešmirgľovanie.

A hotovo! :D

Krásny večer všetkým

Lucia

 ... a pôvodne: