Dnes Vám ukážem našu spálňu. Čakajú ju v budúcnosti ešte
nejaké zmeny, to by som nebola ja :), no na tento čas je to ďalšia miestnosť, s
ktorou som už celkom spokojná :). Veľa vecí, ktoré v spálni sú, už poznáte, tak
budem písať len o tých nových :).
Prvotne Vám musím napísať, že po tom, ako som umiestnila
vešiak, na ktorom visí "dámska garderóba" kolmo na dvere ktoré vedú
do spálne z obývačky, sa môj chlap s výčitkou /a pobavením/ v hlase opýtal, pre koho je určená táto "ulička
hanby"?! Vchod sa vďaka takto
postavenému vešiaku zdá užší, než by sa zdal, keby tam ten vešiak nebol :DDD Následne,
keď prechádzal cez dvere do šatníka popri mojej próbababe :D, ktorej som
obliekla starožitné svadobné šaty a "do ruky" som jej dala slnečník,
ktorého rúčka trošku vyčnieva, mi vraví: "Tento OŠTEP si sem dala
schválne, aby som si oko vypichol?!" :DDDD Tu len moja krátka poznámka: Próbababa
má tak meter pädesiat (ako je známe, pred sto rokmi boli ľudia nízki a obzvlášť
ženy :DD a parazól by pri maximálnej
neopatrnosti môjho chlapa a súbežne maximálnej zúrivosti mojej próbababy
dokázal ohroziť nanajvýš bradavku môjho chlapa, určite však nie oko :DDDDD Mimochdom, slečinku som s tým parazólom
presúvala po celej miestosti a stála, chúďa, asi v každom kúte :) Miesto kde
stojí teraz, sa mi javilo z bezpečnostých a samozrejme estetických dôvodov,
najvhodnejšie :DDDD
Ďalej by som chcela spomenúť staré dvere za posteľou. Sú to
tie, ktoré ste mohli vidieť TU. Išlo o moju ďalšiu "prerábku
prerobeného" - keďže dávam prednosť v poslednej dobe "surovejšiemu"
a pôvodnému výzoru pred výzorom "cukríkovým" :DDD Zobrala som dláto a
z dvier som odstránila sadrové odliatky a časť farby spolu s obrázkom.
Medzi nové veci, ktoré mi robia neskutočnú radosť patrí
staručká detská židlička (tzv. papací a kakací):DD, ktorú t. č. okupujú moji
mackovia, ale mám v pláne židličke niekedy v budúcnosti dopriať starožitnú
panenku-miminko :), ďalší staručký slnečník, klobúková krabica z cylindra, staručký malý
drevený trakářek ... ehm, teda po slovensky fúrik :),vytúžená polička, na ktorú
som si zavesila staré rukavičky, nočník
s pomněnkami (ďakujem Kami:), stojan na noty, ktorý som dosala na výročie :), staré
noty, prútený kufor, klietka, do ktorej som vložila sviečky a soška, ktorú mám na nočnom stolíku, ako aj
toaletná sada na česanie (Eduška, ďakujem), vejár, či pštrosie perá, po ktorých
som už dávno túžila a nakoniec sa ku mne tiež dostali :)
Za zmienku ešte určite stojí Jiří (Wolker), ktorého mám tiež
od Edky. Smiali sme sa, pretože sme si chceli vzájomne vymeniť pár vecí. Edka
býva na Slovensku a ja, ako viete, v Čechách. No a už dlhšie obdobie som mala
plagát Jiřího od Edky prisľúbený. A tak, keď sme sa dohadovali na termíne
stretnutia a samé sme boli nedočkavé, tak sme nikdy nezabudli spomenúť, že"
Jiří VOLÁ DOMŮ" :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDD
Takže Jiří, po návrate zo Slovenka domů :))), vyfasoval slávnostné
miesto na stene pri toaletnom stolíku. Tak sa tvárim, že on je akože milenec
tej dámy, ktorá sa pri tom stolíku každé ráno upravuje :). Je tam aj jej
kresba, zarámovaná hneď pod Jiřím (datovaná rokom 1913) a tak to myslím -
časovo - aj celkom ladí :). Jiří sa narodil v
marci roku 1900. Jediné, čo ma trochu mýli je tá jeho čarovne krásna tvárička. Nemôžem sa zbaviť pocitu,
že takto krásny chlapec, ako to už väčšinou býva, bol určite gay
:))))))))))))))))))))))))))))))) (Jiří, odpusť!) :DDDDDDDD
Ps: túto moju konšpiračnú teóriu podporuje aj informácia, ktorú som našla na internete, tá znie: "Wolkerova matka po pohřbu požádala jeho přítelkyni, aby na památku Jiřího a jeho lásky se vzdala světského života a vstoupila jako řeholnice do kláštera. Toto přání však zůstalo bez kladné odezvy."
(????????!!!!!!!! :DDDDDDDDDDDDD)
Prajem všetkým krásnu
nedeľu
Lucia

