Keď nevesta potrebuje kyticu :)

... keď nevesta potrebuje kyticu a zaumieni si, že bude vyrobená zo starožitných saténových stúh a  štrasových brošní, ktoré zbierala skoro tri roky, tak si ju proste na svoj veľký deň "D" vyrobí !:)))) Trvá jej to síce celý boží deň - ale výsledok je presne to, po čom táto nevesta túžila! :))))

Základ kytice tvorí polystyrén, ktorý vo veľkosti zateplovacej tabule dostala  nevesta od svojej milovanej šéfky (Věrunečko, děkuji ti moc, jsi mé požehnání, vždyť ty víš :***). Z polystyrénu (teraz už manžel) vyrezal za neprestávajúceho polystyrénového sneženia :DDD  "hríbik", do ktorého bola použitá ako "stonka" papierová "rúrka" z alobalu. Polystyrénová časť  kytice je oblepená látkou a na ňu sú prilepené saténové ružičky, perličky, kovové komponenty a brošne.

22.2.2017 som mužovi môjho života povedala svoje "ÁNO" a som tou najšťastnejšou manželkou pod celým šírim nebom! :)

Všetkých srdečne zdravím a prajem krásny nadchádzajúci víkend :)

Lucia

 .... a pri práci :)

Pierot

Dostala sa ku mne bábika. Kým som ju nevidela naživo, tak som netušia, že je to malý Pierot, ktorý kdesi stratil čiapočku :). Pôvodne som si myslela, že bábike dorobím vlásky, ale keď som otvorila balík a zbadala som ju, hneď som vedela, že vlásky sa konať nebudú :).

Wikipedia o Pierotovi hovorí toto:

"Pierot je původní postava francouzského lidového divadla. Vystupuje v dlouhých bílých šatech s velkými knoflíky, se širokým bílým baretem a bíle nalíčeným obličejem. Většinou se objevuje v pantomimě, obvykle je to komická postava, často zhrzený milovník."

Ten môj asi nebude úplný Francúz, alebo teda "nevím kde soudruzi z NDR udělali chybu" :DD, pretože šatičky má čierne. A tak som mu k šatičkám dorobila aj baret v čiernej farbe a Pierota som si ešte trochu dozdobila - ušila som mu krajkové lemy okolo krku, rukávov a nohavíc a prirobila som mu aj našuchorené "knoflíčky" :).

Odhadujem, že môjho Pierota vyrobili niekedy v 70-tych rokoch minulého storočia a na tento čas, nejde o starožitný kúsok, je to skôr také retro :DDD. Nezúfam ale, príde čas, keď sa aj on dočká :DDD. A náladu mi nepokazí ani to, že to už budem starožitná určite aj ja sama:DDD

Všetkým prajem krásnu nedeľu

Lucia

a bez čepičky :)))))

Novinky z našej kuchynky :)))

Dnešný príspevok bude kuchynský, pretože od posledného príspevku z tejto miestnosti v nej všeličo pribudlo :).

Konečne si ku mne našla cestu drôtená naberačka, po ktorej som túžila už dávno :), pribudli lopatka na múku a biele smaltované nádoby (lívanečník a bábovka), ktoré som zavesila na stenu, ako darček som dostala malinký čierny smaltový pekáček (je vážne rozkošný, taký maličký som ešte nevidela !:) Je to možno tým, že u nás doma sme bývali všetci hladní, takže sme doma mali pekáč, ale bol minimálne trikrát taký veľký :DDD. Novinkou je tiež nádherný kalendár, z ktorého som Vám pár listov odfotila. Tiež som ho dostala ako darček a z historických fotiek v ňom som úplne hotová :DDD. Pribudla mi nádherná alpaková kanvička, podarilo sa mi kúpiť biele porcelánové hrnčeky, ktoré mi pripomínajú detstvo a prázdniny u starkej, kde nám do podobných varila ten najlepší čaj na svete :)

A až nepochopiteľne sa mi tiež splnila jedna moja veľká túžba.  Videla som fotku, na ktorej bol v kuchyni opretý obraz bez rámu (olej) a na ňom bol portrét nejakého aristokrata.  Takto "naaranžovaný" obraz bez rámu mi utkvel v pamäti a ja som po takom niečom (podobnom) veľmi zatúžila. Ceny maľovaných obrazov (hoci bez rámu) sa však šplhajú do celkom slušných výšok a tak som sa zmierila s tým, že tak skoro nejaký podobný kúsok doma mať nebudem. A potom domov priniesol môj chlap tú nádhernú almaru a v jednom z jej šuplíkov bol maľovaný obraz - bez rámu. Skoro som onemela od úžasu! Je na ňom zachytená babička krájajúca jabĺčka... Nejaký aristokrat jej nesiaha ani po členky! :))))) Obraz je nádherný, neskutočne sa do kuchyne hodí  a ja mám z neho neopísateľnú radosť! :)

V kuchyni som tiež premaľovala niektoré veci na bielo (schválne, či si niekto všimne, ktoré to sú :D) a prerobila som si aj mlynček na kávu, ktorý som dostala ako darček. Týmto chcem veľmi krásne poďakovať všetkým úžasným dušinkám, ktoré ma zásobujú rôznymi kuchynskými drobnosťami  a pomôckami. Ďakujem z celého srdiečka! :)

Prajem všetkým krásny víkend!

Lucia

mlynček v pôvodnom stave

Zrcátka :)

Zisťujem, že v prípade, že mám viacero starých vecičiek rovnakého druhu "pospolu" :DD, vyzerá to veľmi efektne (a ja som z toho vo vytržení) :D  Ako prvé som si takto do "košiara" (košiar = starožitná polička, pozn. autora :DD) nahnala staré rukavičky. Vidieť ich môžete TU.

Potom, ako som uvidela ďalšiu inšpiráciu na Pintereste, kde bola zbierka malých ručných zrkadielok zavesená na stene - bola moja ďalšia misia jasná! :DDD Je faktom, že mojich zrkadielok je zatiaľ málo, ale dúfam, že časom sa bude moja zbierka rozrastať :). Faktom však zostáva, že už z tých pár kúskov mám nesmiernu radosť :).

Všetkým prajem krásnu nedeľu

Lucia

Dôkaz, keď muž začne milovať starožitnosti :)))))

Dnes stíham ešte jeden príspevok. A veru, nie hocijaký! Tento patrí do podskupiny - neprerábala som nič - len som v prvom momente nedýchala a teraz celý čas tancujem  tance radosti okolo :))). O čom je reč? O našej novej :))) starožitnej almare. Doniesol ju včera môj chlap a úprimne musím povedať, že som ešte nikdy v živote nič krajšie (myslím samozrejme z nábytku :DDD) nevidela!

Spolu s almarou si môj chlap doniesol aj písací stôl a kreslo (je to celý set), ale to Vám ukážem až niekedy na budúce, kreslu treba upraviť čalúnenie.

O almare som sa dočítala toto: "Almara je v obecné češtině synonymum pro skříň, přičemž pod slovem almara si představíme skříň spíš širokou než úzkou, spíš dřevěnou, mohutnou a těžkou než nějakou moderní, elegantní, všude samé sklo. Ostatně starším ženám rozložitých postav se také - ošklivě - říká almary." :DDD A o tej našej almare viem ešte toľko, že je viac než sto  rokov stará a pochádza z Budapešti.   

No a ešte k tomu názvu :). Keď sme si spoločne začali zariaďovať našu domácnosť a ešte dlho po tom, som počúvala denno-denne mužské poznámky (rozumej negatívne) na veci, ktorými som postupne začala zapĺňať naše bývanie (rozumej starožitnosti). Trvalo dlho, než sa môj chlap vyrovnal s tým, že má doma maniačku. V čase, kedy prestali (ustali) negatívne poznámky na všetko, čo som domov dotiahla, som myslela, že som zažila vrchol blaha - proste - už to nekomentoval (vzdal to :DD) a nechal ma. Myslela som, že "vyšší level" od toho už nezažijem. Mýlila som sa!!!! Prvý nádherný kus nábytku doniesol domov pred troma mesiacmi - a je ním starý príborník, ktorý máme na chodbe. Vidieť ho môžete TU. No a včera priniesol tento skvost. Myslím si, že láska k starožitnostiam je nákazlivá. Inak si to neviem vysvetliť. A myslím, že je tiež nevyliečiteľná. :)) Ale inak sú u nás doma všetci zdraví :DDDDDDDDDDDDDDDDDD

Prajem krásny zvyšok nedele všetkým žienkam milujúcim starožitnosti a obzvlášť krásny zvyšok dňa prajem takto orientovaným mužom :DDDDDD

Lucia