Budoárové & alpakové radosti :)

Podarilo sa mi kúpiť nádhernú starú šperkovnicu, ktorá sa krásne vyníma na toaletnom stolíku :). Pani od ktorej som ju kúpila, mi napísala, že šperkovnica je po jej 95 ročnej pratete a  tá ju dostala od svojej maminky. Šperkovnica je skutočne nádherným kúsok. Aby u nás bola rovnoprávnosť :DDD, pribudla aj šperkovnica, ktorú užíva môj manžel. Kedysi dávno som mu vyrobila na hodinky krabičku - vidieť ju môžete TU. No keďže sa snažím eliminovať veci nové a nahrádzam ich postupne veičkami starožitnými, došlo k vystriedaniu :))) Ďalšou budoárovou radosťou je v poradí už tretí starožitný slnečník. Vždy keď na slnečníky (paraplíčka) :DD pozriem z blízka, neviem sa vynadívať a som úplne uchvátená z tých krásnych detailov. Snažila som sa ich odfotiť, aby ste sa mohli aj vy pokochať, aspoň touto formou. A keďže je u nás doma spravodlivosť :DDD, tak do "pánskeho kútika" pribudol starý pánsky dáždnik, ktorý má nádherne vyrezávanú drevenú rukoväť.

V druhej časti dnešného príspevku je zachytená časť mojej zbierky alpaky. Alpakou ma úplne "nakazila" jedna moja spriaznená duša :DDD. Keď som videla jej zbierku, snívalo sa mi o alpake asi tri noci za sebou :DDD. A aj moja zbierka sa  nádherne rozširuje. Je to vďaka dobrým dušičkám, ktoré mi mnohé kúsky darovali :). Edka, Liduška a môj milovaný manžel, srdečná vďaka! :))))))))))

Prajem všetkým krásnu sobotu

Lucia

Barbara a jej parťáci :)

Mojim veľkým snom (ehm, jedným z veľkých snov) :DDD, bola túžba mať v zbierke starožitnú bábiku. Bábiky mám doma už rôzne, tie ste už videli, malého pierota, čajové bábiky a aj budoárovú panenku. Ale túžila som rozšíriť si svoju zbierku aj o bábiku "detskú", teda určenú na hranie. Keďže ceny bábik sa pohybujú v šialených výškach, začala som v nižších hladinách a teda aj v "mladšej" vekovej kategórii :DDD A tak sa dostala ku mne Barbara. :) Jej vek odhadujem tak na 40 rokov, staršia určite nebude, ale páči sa mi veľmi. :) Má pravé ľudské vlásky a meno som jej nedala ja, ale niekto iný, domov mi už prišla s cedulkou s jej menom na ruke :). Časom možno Barbare ušijem iné šaty a topánočky, zatiaľ Vám ju ukážem v pôvodnom outfite :DDDD

S Barbarou som Vám odfotila aj je parťákov. Malého medvedíka už poznáte, ale pribudol k nemu malý oslík. Je starý viac než sto rokov, má slamené telíčko a očká má vyrobené z gombíkov. Ten jeho výraz tváre je na nezaplatenie :DDDDD Je u nás úplne najnovší (prišiel v balíčku práve dnes) a tak na jednej fotke môžete vidieť, malého žiarlivca ako z kočíka naťahuje labky za Barbarou :DDDDD. Verím, že časom sa medvedík a oslík úplne skámošia a nikto na nikoho už nebude žiarliť :D. A verím aj v to, že časom snáď pribudne Barbare aj vytúžená staršia sestrička :DDD

Prajem všetkým krásny zvyšok dňa

Lucia

Polička (č. 3) a na poličke Polienko :)

Je víkend a ja stíham a tak pridávam ďalší príspevok :). Ten dnešný je o poličke č. 3, ktorú mi môj manžel pripevnil na stenu. Tentokrát som poličku kúpila natretú na hnedo (pôvodne bola biela) a tak som jej opäť dopriala biely náter. Následne som poličku mechanicky patinovala.

Na poličku som vyložila rôzne drobnosti, miestečko si tu našli moje starožitné malé lahvinky :), vyšívané obrázky rastlín, ktoré som objavila za pár korún v bazáre, staručká soška anjelika (ktorý sa ku mne dostal darom :), starý lampáš, ciferníky a budík.. Na háčiku visí aj starý lampáš, ktorý som za 10,- Kč kúpila v kovošrote :DDD Bol červený a tak som ho natrela na čierno :).

Najdôležitejší na poličke je však náš nový člen domácnosti, ktorého som Vám spomínala už minule. Môj starý otec bol horár, ocino poľovník a brácho má skončenú lesnícku školu. Parohy, kože, kožky, kožušiny a rôzne preparáty som teda už od malého dievčatka vídala bežne. Nikdy som však k preparátom nemala pozitívny vzťah - skôr naopak. Pokiaľ bývalé zvieratko nemá 3D podobu, tak to zvládam s nadhľadom :) .... Od vycpaniniek som si však vždy držala bezpečný odstup... :D Pri listovaní v mojom milovanom časopise JDL, však skoro na každej druhej strane človek vidí nejaké preparáty a trofeje... Povedala som si, že to teda skúsim a pri možnosti zakúpiť  malú bielu lasičku zhruba z roku 1960, neodolala som....  Keď mi balíček dorazil domov, zostala som prekvapená, čakala som väčšiu zásielku...  Po jej otvorení (balíček som otvárala skutočne s veľkým rešpektom) - sa na mňa z krabičky zahľadeli dve malé čierne korálky a ja som sa proste zamilovala :). Už iba túto skvelú správu povedať manželovi :DDDD... A tak večer, keď pozeral telku (sústrediac sa na nejaký medziplanetárny film) mu hovorím: "Zlatko, aha, pozri kto u nás od dnes bude bývať!" :DDD Po pár sekundách odtrhol zrak od obrazovky a - pravdu povediac, po zahľadení sa do tých malých čiernych očiek - k žiadnej láske neprišlo :DDD. Zazrel na lasičku, potom na mňa, obrátil oči stĺpikom a opäť začal sledovať film... Nevzdávala som sa a hovorím mu: "Nedáš nášmu novému členovi domácnosti meno?" A on, bez toho aby odtrhol zrak od obrazovky hovorí: "Polienko!" Skoro som odpadla! Myslím si, nuž, môj manžel nie je veľmi kreatívny, lasička stojí na polienku, preto jej dal také meno...  ale.. nie je to zlé! :)))) Bude teda Polienko! :) A po chvíľke, sa ma môj muž pýta: "Vieš prečo práve Polienko?" A ja som mu vysvetlila, že áno, viem. O to väčší šok prišiel následne, keď mi môj manžel vysvetlil pôvod nového mena pre nášho  nového člena: "Nie, Zlatko moje, nie je preto Polienko, lebo stojí na polienku. Polienko je pre to, lebo keď nebudeš dobrá, pôjde do krbu na oheň!" :/

A tak poslúcham čo to dá :DDDDDDDDD Polienko zatiaľ pekne stojí na polici :). Verím, že to tak zostane a časom... časom mu možno pribudne nejaký kamarát :DDD. Bola by škoda nevyužiť to, keď už moja fóbia z preparátov zmizla, či? :)))

Všetkým prajem krásnu nedeľu

Lucia

inšpirácia:

 lampáš pred úpravou:

 polička pred úpravou:

Polička č. 2, vítanie jari a ďalšie radosti :)

Dnešný príspevok je taký pel-mel, ale vlastne, všetko so všetkým súvisí :). Poďme teda po poriadku.

Polička č. 2:

Minulému príspevku kraľovala staručká polička a v čase jej pripevňovania na stenu sa hneď druhá v poradí, dostala na rad aj polička v kuchyni. Prezradím vopred, že poličky, ktoré u nás "naskákali" na stenu, za asistencie môjho milovaného MANŽELA :DDD boli hneď tri. O tretej poličke a o našom novom členovi domácnosti, ktorý poličku obýva, Vám napíšem neskôr :) Späť ale k poličke č. 2 a jej histórii :). Polička sa ku mne, spolu s väčšinou jej krásneho "obsahu" dostala prostredníctvom jednej osôbky, ktorú si neskutočne Vážim a milujem ju. Ona ma zásobuje drahocennými staručkými drobnôstkami a robí mi tým neskutočnú radosť. Aké ma však čakalo v práci prekvapenie, keď sme sa vrátili zo svadobnej cesty,  to Vám vskutku ani slovami opísať neviem! Oči som mala vytreštené ešte asi hodinu po tom, čo som balíček rozbalila - boli v ňom nádherné staručké porcelánové kořenky s motívom ďateliny (jetele :D) a po zistení, že k nim patrí aj spomínaná polička, sa mi oči rozšírili tak, že som skoro škúlila :DDDDDDDDDDDD Věrunečko, lásko má, ešte jedno obrovské ďakujem!!!! Si môj dárek z nebe! Vždyť ty víš! :-**** Keď sme poličku zavesili na stenu a ja som si na ňu naaranžovala kořenky, zistila som, že na poličke je ešte nejaké voľné miesto. Zaplnila som ho starým  bielym porcelánom bez motívu, aby sa mi to na poličke "nebilo" :). Dva "vešiačiky" však zostali prázdne a ja som hneď vedela, k čomu pôvodne slúžili. Určené boli na uloženie keramického válečku, ktorý sa však nezachoval. Nepodarilo sa mi kúpiť taký, ktorý by mal totožný dekor, myslím si ale, že ten, ktorý sa mi zohnať podarilo (s motívom ruží), tam krásne "sadol" a na prvý pohľad človek ani nespozoruje, že je z inej "partičky" :DDDD.

Vítanie jari:

Zároveň som urobila pár fotiek, na ktorých je zachytená "jar" u nás doma :). Zvyčajne jar a dekorácie s ňou súvisiace proste nestihnem :), tento rok to ale krásne vyšlo a keďže som bola dobrá :DDD dostala som k MDŽ a k narodeninám jarné kvietky. Za oknami to dnes úplne jarne nevyzerá, my sme však už na jej príchod absolútne pripravení! :DDD

Ďalšie radosti:

Keďže som fotila v kuchyni, odfotila som aj ďalšie "novinky", ktoré mi robia radosť: smetáčik a lopatka na omrvinky (po nich som túžila už veľmi dávno), drevená špuntovačka, stará jednomisková váha, kladivko na mäso (česky "palička" :D), drevené formy na curkovinky a alpakové drobnosti, ktoré mi zas robia radosť v obývačke :). Veľmi sa teším aj zo starého  poklopu (my to voláme "dekel" :D) z dreveného suda, ktorý používam ako tácku :)

Prajem všetkým nedočkavcom, medzi  ktorých patrím aj ja sama, keďže ja osobne, jar už vítam od decembra :D, jej skorý príchod. A aj napriek neveselému počasiu, všetkým prajem krásny víkend :)

Lucia