Plus dve blondínečky :) Nina a Mina

Pribudli mi ďalšie dve blonďavé krásky do zbierky. Keď som rozmýšľala, že dnes budem písať príspevok o dvoch blondínkach, napadol ma jeden vtip (ktorý ma asi nikdy neomrzí) :).

Dve blondínky hrajú hru Hádaj na čo myslím. Prvá sa pýta tej druhej: "Je to vec?" Druhá odpovedá: "Áno!" Prvá pokračuje ďalej: "Dá sa s tým telefonovať?" Druhá odpovedá: "Čo ti šibe, s popolníkom?!" :DDD

Týmto by som strašne nerada urazila akúkoľvek blondínku! Poznám ich veru hodne a viem, že okrem iného vedia, že s popolníkom sa ne-te-le-fo-nu-je! :)))))) Naviac, keďže ja som čiernovláska a každá žena obdivuje na iných to, čo sama nemá, musím sa priznať, že blond farba vlasov sa mi veľmi páči :).

Ale späť k mojim dvom novým dievčatám :). Tá vyššia, ktorú som pomenovala Nina má krásne pravé vlásky. Trošku som ju primaľovala, vlásky rozpustila a razom je znej kráska ako hrom :). Mina síce pravé vlásky nemá, ale je rovnako rozkošná. Tú som komplet prezliekla, tiež trošku primaľovala a vlásky som jej zaplietla - pretože, poviem Vám, z toho čo má na hlave ona, by sa dala vyrobiť slušná parochňa :). To zapletanie mi veru dalo zabrať :).

A tak ich mám doma šestnásť :).

Všetkým prajem krásny piatok

Lucia

Nina pred úpravou

Mina pred úpravou:

Vášeň II.

O mojej vášni k starožitnostiam sa môže človek presvedčiť pri ktorejkoľvek návšteve môjho blogu :). Príspevok s názvom Vášeň ste mohli vidieť TU. A keďže dnes je obsahom príspevku totožná téma,  zmenili sa len predmety, rada by som Vám v tejto druhej časti predstaviť ďalšie "nové" starinky, ktoré mi doma pribudli za ten čas, čo som blog trochu zanedbávala :).  Niektoré vecičky som si kúpila a zvyšné som dostala darom od mojich milovaných: Edky a Věrky a jeden milý darček som dostala aj od pani Janky, od ktorej si objednávam staručký textil :). Nie je to úplný komplet vecí, ktoré máme doma "nové", pretože niektoré si ešte nechávam pre osobitné príspevky :)

Taaaaaaakže! :) Medzi novinky patrí:

- budoárová panenka! Áno áno vážení! Čítate a nižšie môžete aj vidieť - už mám doma dve! Je to neuveriteľné a doteraz to nechápem, ale je to tak. A naviac, panenku som dostala ako dar a preto je môj pocit obdivu z toľkej krásy a obrovskej vďačnosti absolútne neopísateľný! :) Bábiku som odfotila spolu s novým obrazom a krásnym staručkým slnečníkom, vďaka ktorému sa ich počet u nás zvýšil na päť kusov :)

- malí biskvitoví anjelici - tiež darček, z ktorého som skoro odpadla! :) Vždy som po nich nesmierne túžila a moje túžby (a hlavne to, ako som o tom dookola mlela :DD), boli vypočuté! :) Vždy keď som takýchto anjelikov kdesi videla, pripomenulo mi to starkú, letné prázdninové popoludnie, kedy sme museli (s bráchom) povinne do maličkého kostolíka v strede dediny - modliť sa ruženec. Starká nás tam brávala násilím :DDDD /z dôvodu vyššieho dobra/ :DDD a jediný spôsob ako tam malý osem a päť ročný človek tú hodinku vydržal, bola možnosť obzerať si rôzne relikvie, ktorými bol kostolík ozdobený a prísľub nanuku z mraziaku po návrate z modlitebného maratónu :DDD. Medzi mimoriadne obľúbené relikvie patrili práve dvaja malí anjelici sediaci na oltári - a ja na toto "ťažké" detské obdobie s odstupom skoro tridsiatich rokov spomínam s nesmiernou láskou a úsmevom na perách :DDD.

- biskvitová soška krásky v klobúku - tu niečo čo dodať, stačí sa pozerať :). Má prednostné miesto na mojom nočnom stolíku, aby som ju mohla obdivovať vždy, keď sa ukladám do postele (kto ma pozná vie, že to býva často, najmä v poslednej dobe :DD).

- šperkovnička a krabička od francúzskeho púdru: moja ďalšia veľká radosť, ktorá mi zdobí toaletný stolík :). Šperkovnička je zo skla a spájaná je ručne riaseným saténom - krásny darček od mojej milovanej šéfky :). Krabičku od púdru som si kúpila, lebo ako je známe: tých nikdy nie je dosť! :)

- ruženec: to bol darček od pani Janky, je staručký a proste nádherný! :)

- soška Gejši - tú som si kúpila a obohatila ňou svoju zbierku čínskeho porcelánu :)

- háčkovaná pompadúrka -  je v krásnej antracitovej farbe :)

- nádherný 3D obraz do saténu oblečených dám - doteraz nedýcham keď prechádzam okolo neho - ďakujem Ediiiiiiiiiiiiiii :-* :))))

- v kuchyni mi pribudli: nádherný biely porcelán s drobnými kvetinkami, krájač na chlieb (pásla som po ňom celú večnosť!) :D,  malé smaltové plechy značené číslami (netuším na čo slúžia - ale chápete- MUSELA SOM ICH MAŤ :D), smaltovaná nádoba na sadlo a velikánska plechová krabica OVEKA

- do obývačky pribudla nádherná sadrová soška dievčatka

- moju zbierku kovových a alpakových vecí zdobí staré zrkadlo s krásnym zlatým rámom

- pribudla aj nová fotka "vojáka s chotí" :)

- pánsky kútik zdobí zásobník na pušný prach (ešte kdesi zohnať tú vec, do ktorej sa ten prach dával :DDD) a staručký kaučukový límeček :).

Všetkých zberateľov a obdivovateľov staručkých vecičiek zmietaných vášňou srdečne zdravím a prajem krásny zvyšok nedele :).

Lucia 

Lotka :)

Je to už celá večnosť, čo som pridávala príspevok a tak to dnes napravím. Dôvodom je jedna prenádherná bábika, ktorú som dostala (panebože, okrem iného, okrem iného) od mojej milovanej kamarádky Edky :).

Bábika je 60 cm veľká, má pravé vlásky, zatváracie očká a v pusinke zúbky :). Na hlavičke má značenie Heubach Köppelsdorf  342 6 1/2 Germany.  Keď mi ju Edka doniesla, bábika mala na sebe kárované červené šatočky a červené nohavičky. Keďže moja predstava bola  o niečo tradičnejšia, bábiku som obliekla do bielej :). Vyfasovala spodničku, blúzku, šatočky, pančušky, ponožky a háčkované papučky. Väčšinu z vecí sa mi podarilo zakúpiť cez internet od jednej nesmierne milej pani Janky, ja som ich už potom iba trošku prispôsobila. A tak má Lotka, tak som sa rozhodla ju pomenovať, na sebe pár naozaj  staručkých kúskov :).

Ešte čosi o samotnej značke. Na internete som sa dočítala, že výrobca, pán Ernest Heubach vlastnil porcelánovú manufaktúru založenú koncom 19. storočia v meste  Köppelsdorf v Durínsku. V tejto svojej továrni vyrábal bábiky z bridlicového porcelánu a tiež bábiky do kúpeľa. Spoločnosť bola založená v roku 1887. Po roku 1910 sa špecializovala na výrobu charakterových bábik, medzi ktoré patrili napr. aj Negerpuppen, čiže černoškové bábiky :).

Vo fabrike sa vyrábali aj hlavičky pre ďalších výrobcov bábik, napr. bábiky pre výrobcu Adolfa Wislizenusa, bratov Ohlaverovcov, Cuno & Otto Dressel alebo Luge & Co.

Po prvej svetovej vojne sa Ernst Heubach spojil s Armand Marseille v roku 1919 pod novým názvom Veľká porcelánová továreň Köppelsdorf alebo porcelánová továreň United Köppelsdorfer pred Armand Marseille a Ernst Heubach.  Partnerstvo oboch spoločností sa skončilo v roku 1932.  Obchodná činnosť firmy je zaznamená do roku 1941.

Do Lotky som sa bezhlavo zamilovala a tak verím, že nezostane dlho sama a čoskoro jej privediem nejakú príma kamarátku :).

Prajem všetkým krásnu sobotu

Lucia

.. a tu je Lotka ešte u Edky ako parádna vianočná dekorácia :) 

Vianoce 2017

V predvečer najkrajšieho dňa v roku, by som Vám rada týmto spôsobom popriala nádherné vianočné sviatky plné pohody, pokoja, radosti, lásky, spokojnosti a vzájomnej blízkosti.

S láskou

Lucia