Dve madonky a z toho jedno zmŕtvychvstanie :)

Veľmi som túžila po soške madonky a už dlhší čas som hľadala tú pravú :). Až sa mi raz podarilo natrafiť na jedného pána, ktorý sošku predával. A nie jednu, ale dokonca hneď dve :). Presne podľa mojich predstáv. Veľké (majú cca 60 cm), krásne detaily, proste - nevedela som si vybrať a tak som sa teda rozhodla, že si ich kúpim obidve! :)

S pánom sme sa dohovárali na cene, cene pošty, zabalení.... no proste - trvalo skoro týždeň, než sme sa dohodli na všetkých detailoch. V závere mi ten pán prisľúbil, že sošky zabalí čo najlepšie - a pošle ich  na moju adresu ako balík s krehkým obsahom. Balík prišiel a ja som od samého nadšenia ani nevedela, ako tú obrovskú krabicu (meter na meter) rozbaliť! Balík vyzeral byť naozaj zabalený precízne - prvá madonka po jej vyslobodení z celofánu a z bublinkovej fólie, vytiahnutá spomedzi polystyrénu - bez akéhokoľvek poškodenia - krásna!!! Na rad prišla madonka č. 2 - a už keď som ju vyťahovala z krabice - už vtedy sa mi niečo nezdalo...  Madonka cestu neprežila - rozbitá bola na troch miestach - zlomená pod krkom, v páse a spodná časť podstavca - tá to odniesla najviac.... Čo Vám budem hovoriť, bolo mi do plaču.

Samozrejme, že som šla vec riešiť na poštu, podala som reklamáciu a teraz čakám na výsledok..

Po návrate domov z pošty mi to však nedalo - pozerala som na to polorozpadnuté chúďa - a povedala som si - ak sa nepokúsiš o jej záchranu, bok ti to vykole! A veru - nedalo by mi, keby som sa o jej vzkriesenie aspoň nepokúsila :). Povedala som si, že predsa - ak to nevyjde - tak nič - prišla by som o ňu tak, či tak. A ak to vyjde - bude pre mňa ešte o to vzácnejšia :). Pacienta som teda jemne rozobrala. Najprv som veľké kusy k sebe prilepila lepidlom. Po zaschnutí (lepila som na viackrát - dve a dve časti k sebe - použila som lepidlo zn. UHU - je priesvitné a prilepí vraj všetko :)). Takže po zaschnutí lepidla som nalámala polystyrén ktorý bol v krabici na menšie časti a tam, kam to šlo, do vnútra sošky - som ho natlačila. Rozrobila som si sadru a kde boli chýbajúce časti (tie časti pôvodnej sošky, ktoré sa rozdrobili na príliš maličké - aby ich bolo možné zlepiť) - tam som sošku zasadrovala. Ešte som vytmelila tmelom drobné kazy a pacienta som nechala oddychovať po operácii - celú noc. Ak ste si predstavili, ako operujem a zároveň sa s pacientom rozprávam - nemýlili ste sa :))) Myslím si však, že ma aj tak cez narkózu nepočula :)))) Po zaschnutí sadry som časti, ktoré neboli celkom hladké ošmirgľovala šmirgľom a sošku dvakrát natrela bielou farbou. V závere som sošku ešte úplne jemnúčko opatinovala čiernou farbou - aby vynikli drobné detaily.

Myslím, že záchrana sa mi podarila a ja mám z toho neskutočnú radosť! A verím tiež v to, čo mi napísala jedna moja virtuálna kamarátka: keďže som sa postarala ja o ňu, ona sa zas postará o mňa a dá na mňa pozor :).

Všetkým prajem krásny deň

Lucia

Ps: Madonka č. 2 tu vyfotená nie je, ale čoskoro pridám príspevok, kde bude môcť vidieť aj tú :).

a pôvodne - vidieť poškodenie:

  a tu je vidieť, že je rozbitá aj v páse :(

operačný postup :))) polystyrén po zlepení veľkých častí: 

sadrovanie:

 tmelenie:

šmirgľovanie:

 natieranie: