Šaty

Šaty ktoré Vám chcem dnes ukázať sú skutočne výnimočné.  Mám ich od jednej veľmi milej pani, ktorá mi ich poslala ako darček k mojej objednávke. Výnimočnosť šiat možno nie je zrejmá úplne na prvý pohľad, no keď sa človek trošku lepšie prizrie, hneď pozná, že sú šaty staré. Ide o svadobné šaty, ktoré boli šité pre nevestu v tridsiatych rokoch minulého storočia. Svedčí o tom materiál,  strih šiat a najmä jeden detail - ktorým sú ramenné vypchávky. Nie tak dávno som si kúpila knihu o móde a tam som sa dočítala, že práve ramenné vypchávky sa v tomto období hojne používali (následne sa opäť do módy dostali až v osemdesiatych rokoch).

Nakoľko látka na šatách už čo - to pamätá (šaty majú odhadom viac než osemdesiat rokov), na šatách sa začali objavovať malé dierky, spôsobené únavou materiálu.  Naviac, na jednom mieste boli šaty natrhnuté dosť výrazne. Keď som šaty oprala, musela som s nimi narábať skutočne veľmi opatrne, látka bola mimoriadne náchylná na roztrhnutie.  Už skutočne viem, čo znamená prirovnanie - krehké ako pavaučinka :).  Šaty sa ku mne dostali spolu so spodničkou - tá bola rovnako jemná, no materiál bol pevnejší, takže sa na nej dierky nerobili. 

Šaty som sa rozhodla zreštaurovať čo najšetrnejšie. Drobné dierky /najmä uvoľnené švy/, som zašila a po pokuse prekryť väčšie dierky starožitnou čipkou prišívaním (toto sa mi nedarilo, látka bola príliš jemná a krčila sa), som sa rozhodla čipku (vystrihovala som drobné kvetinkové motívy) na šaty prilepiť. Použila som zažehlovacie lepiace pásy (používajú sa pri zahýnaní záclon), ktoré som trhala na malé kúsky, vkladala medzi šaty a čipku a následne zažehlila. Okraje, ktoré sa mi takto nepodarilo prilepiť, som podlepila lepidlom na textil (výhodou oboch použitých lepidiel je skutočnosť, že následne je možné textil prať). 

Keď sa na tie šaty pozerám, rozmýšľam, ako asi vyzerala nevesta, ktorá  ich mala vo svoj svadobný deň na sebe? :) Na túto otázku sa odpoveď asi nikdy nedozviem, v jednom mám však jasno.  Nevesta, ktorá sa do týchto šiat obliekla vo svoj veľký deň sa určite odniekiaľ zhora pozerá a usmieva, pretože jej svadobné šaty robia, po desiatkach rokov, opäť veľkú parádu :). Myslím si to práve pre to, lebo ak by malo ísť o mňa  a niekedy v roku 2098 by niekto takto zreštauroval moje svadobné šaty - usmievala by som sa, nemať uši, určite okolo celej hlavy :DDDDDDDDDDD.

A tak u nás, k topánočkám, kabelke, slnečníku - pribudlo to najhlavneješie - šaty pre moju viktoriánsku slečinku :). Teraz už skutočne môže vybehnúť na tú tancovačku :))) Aj doteraz mohla, ale v šatách to bude predsa len o niečo lepšie :DDDDDDDDDDD.

Prajem všetkým krásny deň

Lucia

.. niečo z pracovného postupu :)

 ... tu vidno to najväčšie poškodenie:

... zmienka o ramenných vypchávkach a moja obľúbená časť knihy :)