Jelienko

Dnešný príspevok so zvláštnym názvom dal na seba čakať veľmi dlho. Začnem asi tým, že som už dlhšie túžila po paroží, ktoré by zdobilo našu obývačku. Asi starnem, alebo čo, ale pred takými desiatimi rokmi by sa mi z jelenieho parožia robili mdloby. Už som to asi spomínala:  starký horár, ocino bývalý poľovník a brácho ukončená lesná škola, čo si pamätám, u nás v rodine sa to  "zelenalo" až až:))).  Chvíľami som k poľovníckej tematike mala vážny odpor, ten sa však, napodiv vytratil a ja som to vzala tak trochu po svojom :). Obývačku máme v bielych a hnedých tónoch a zo všetkých miestností v byte je najviac ladená "do prírodna". A čerešničkou na torte by boli jelenie parohy nad dverami, vravím si. Kto je môj ročník a pamätá si rozprávku Ako zajac prekabátil lenivého horára, ten presne vie, aké parožie som mala na mysli. Horárovi presne také zdobili jeho hájovňu, latrínu, psiu búdu aj kurín :))))). No a k túžbe prešlo rovno k činom - na Aukre som objavila parožie, ktoré zdobila jelenia hlava! Nie naozajstná, ale vyrezávaná z dreva. To drevo bolo natreté tmavohnedou farbou a celé to vyzeralo ako tragédia po požiari :)))). Keď som sa pýtala ocina (ako odborníka) čo on na to - jeho reakcia, keby ju jelienko počul, by ho určite dokázala postaviť na pomyselné nohy a radšej by odcválal späť do lesa a ukryl sa niekde v húštine, než by sa dal zavesiť na našu stenu! :DDDDDDDDD Ani moja kamarátka Edka k nemu nebola naklonená :)))). A môj manžel? Ten len obrátil oči do plafóna a opýtal sa, či sú u nás skutočne doma potrebné parohy :DDDDDDDDDD

Jelienko však dostal biely náter (samozrejme, iba na tú "zhoreninu", parožia som sa nedotkla) a myslím si že ho to neskutočne vylepšilo :))). No a potom som ho chudáka zaparkovala do rohu chodby a tam od 14. novembra 2017 čakal na 14. apríl 2018, aby si môj manžel našiel čas a slávnostne ho nad tie dvere zakvačil :DDDDDDDDD. A tak tam visí, biely frajer a ja mám pocit, že mu to tam nie len neskutočne šikne, ale že sa dokonca usmieva! :)))  Len sa mu prizrite, že je to naozaj tak! :))) Zakaždým, keď na neho pozriem, sa musím usmievať tiež :))))).

A v závere ešte k tomu krkolomnému názvu :)))). U nás doma bol môj mladší brácho expert na komolenie slov :). Tak ku príkladu: mokolta (motorka), kontarien (kontajner), kepuč (kečup), podpahuska (pazucha). A neviem či mi to zostalo ako vtipné a milé spomienky, občas si s manželom vymyslíme nejaký "vlastný názov" pre určité veci a ten potom používame :). Naposledy som napr. pani poštárku nazvala slovom pošťačka a to teda môj manžel neskutočne ocenil a vždy sa na tom smeje. :) A tak nejako dostala aj jelenia busta s parožím svoje vlastné špecifické meno a my mu už inak nepovieme, ako Jelienko :))))))))))))))

Prajem krásny dník

Lucia

:) pôvodný stav

vo fáze natierania :)

a vo fáze slávnostného zavesenia na stenu :)