štvrtok 19. apríla 2018

Jelienko


Dnešný príspevok so zvláštnym názvom dal na seba čakať veľmi dlho. Začnem asi tým, že som už dlhšie túžila po paroží, ktoré by zdobilo našu obývačku. Asi starnem, alebo čo, ale pred takými desiatimi rokmi by sa mi z jelenieho parožia robili mdloby. Už som to asi spomínala:  starký horár, ocino bývalý poľovník a brácho ukončená lesná škola, čo si pamätám, u nás v rodine sa to  "zelenalo" až až:))).  Chvíľami som k poľovníckej tematike mala vážny odpor, ten sa však, napodiv vytratil a ja som to vzala tak trochu po svojom :). Obývačku máme v bielych a hnedých tónoch a zo všetkých miestností v byte je najviac ladená "do prírodna". A čerešničkou na torte by boli jelenie parohy nad dverami, vravím si. Kto je môj ročník a pamätá si rozprávku Ako zajac prekabátil lenivého horára, ten presne vie, aké parožie som mala na mysli. Horárovi presne také zdobili jeho hájovňu, latrínu, psiu búdu aj kurín :))))). No a k túžbe prešlo rovno k činom - na Aukre som objavila parožie, ktoré zdobila jelenia hlava! Nie naozajstná, ale vyrezávaná z dreva. To drevo bolo natreté tmavohnedou farbou a celé to vyzeralo ako tragédia po požiari :)))). Keď som sa pýtala ocina (ako odborníka) čo on na to - jeho reakcia, keby ju jelienko počul, by ho určite dokázala postaviť na pomyselné nohy a radšej by odcválal späť do lesa a ukryl sa niekde v húštine, než by sa dal zavesiť na našu stenu! :DDDDDDDDD Ani moja kamarátka Edka k nemu nebola naklonená :)))). A môj manžel? Ten len obrátil oči do plafóna a opýtal sa, či sú u nás skutočne doma potrebné parohy :DDDDDDDDDD

Jelienko však dostal biely náter (samozrejme, iba na tú "zhoreninu", parožia som sa nedotkla) a myslím si že ho to neskutočne vylepšilo :))). No a potom som ho chudáka zaparkovala do rohu chodby a tam od 14. novembra 2017 čakal na 14. apríl 2018, aby si môj manžel našiel čas a slávnostne ho nad tie dvere zakvačil :DDDDDDDDD. A tak tam visí, biely frajer a ja mám pocit, že mu to tam nie len neskutočne šikne, ale že sa dokonca usmieva! :)))  Len sa mu prizrite, že je to naozaj tak! :))) Zakaždým, keď na neho pozriem, sa musím usmievať tiež :))))).

A v závere ešte k tomu krkolomnému názvu :)))). U nás doma bol môj mladší brácho expert na komolenie slov :). Tak ku príkladu: mokolta (motorka), kontarien (kontajner), kepuč (kečup), podpahuska (pazucha). A neviem či mi to zostalo ako vtipné a milé spomienky, občas si s manželom vymyslíme nejaký "vlastný názov" pre určité veci a ten potom používame :). Naposledy som napr. pani poštárku nazvala slovom pošťačka a to teda môj manžel neskutočne ocenil a vždy sa na tom smeje. :) A tak nejako dostala aj jelenia busta s parožím svoje vlastné špecifické meno a my mu už inak nepovieme, ako Jelienko :))))))))))))))

Prajem krásny dník

Lucia









:) pôvodný stav

vo fáze natierania :)

a vo fáze slávnostného zavesenia na stenu :)

nedeľa 1. apríla 2018

Malý sviatočný príspevok (čo u nás pribudlo a čo u nás vonia :D)


Dnešný príspevok v túto upršanú sviatočnú nedeličku je rozsahovo opäť z tých menších a netýka sa tvorenia. Všetok voľný čas venujem stavaniu domčeka pre moje Monsterky a ich skrášľovaniu :).  Ale aby sa všetko stále nekrútilo len okolo bábik, tak dnes som vložila fotky vecičiek, ktoré som si zaobstarala nedávno :). Prvou vecičkou je starožitná židlička od Lydušky, ktorá u nás slúži najmä ako solitér a nahradila mnou nemilované biele papierové krabice z Ikea. :)

Ďalej mi pribudli lekárenské fľaštičky s nápismi, ktoré som "posadila" na okno v kúpeľni. Krásne tam vynikne ich jantárová farba, keď cez ne presvecuje slniečko.

Poslednou radosťou sú staručké drevené kuchynské hodiny, ktoré som lovila celé mesiace. Nikomu u nás nevadí, že správny čas ukazujú len dvakrát za  24 hodín :). Veď máme v kuchyni na rúre malé elektronické, tak kto by sa tým trápil. :)

Posledné dve fotočky sú voňavé, fakt že jo! :) Na jednej fotke je orchidea, ktorú mi môj milovaný manžel kúpil ešte  k MDŽ :). Stále krásne kvitne :). V minulom príspevku som Vám predstavila jarnú výzdobu, na ktorej hrali prím malé hyacinty, ktorým trčali zo zeme iba hlavičky :). Dnes krásne kvitnú a ja sa s Vami musím s tou krásou podeliť. Len naozaj veľká škoda, že sa nedá s fotkou preniesť aj vôňa! Voňajú neskutočne a žiadny osviežovač vzduchu sa tomu nevyrovná! :)

Prajem krásnu nedeličku

Lucia










nedeľa 25. marca 2018

Jarný


Dnešný príspevok má jednoduchý názov, aj obsah :). U nás sa totiž s jarnou výzdobu nikdy veľmi nepárame :). Aj tento rok to bola rýchlovka :).  Vyzdobila som stôl v obývačke a jeden malý kútik v kuchyni :).

A použitý materiál? :) Manžel mi kúpil hyacinty a ostatné "ozdoby" - tie boli "čo dom dal" :). Konáriky som dostala od Věrky, pyšne som vyložila malú kačičku, veniec z pávích pier a kraslice od Edky a bolo hotovo :).  Na to, keď hyacinty zakvitnú sa už nesmierne teším, neskutočne krásne voňajú :).

Kalendár síce jar hlási, ale vonku to "ešte stále nie je ono" ... tak dúfam, že moja jarná výzdoba tak, ako  jarné výzdoby všetkých ostatných domácností , nám už konečne trošku tepla  a slniečka prilákajú :).

Prajem všetkým krásnu nedeličku

Lucia












streda 21. marca 2018

Z kategórie Monster High: Monique/Clawdeen Wolf


V predchádzajúcom príspevku som Vám ukázala bábiku nežnú ako lupienok z ruží - Rose, ktorú ste mohli vidieť TU. Dnes Vám ukážem jej pravý opak :). Ďalšej prerábky sa dočkala panenka s menom Clawdeen Wolf, ktorú som premenovala na Monique :). Opäť došlo k úplnej premene - hlavičku som odlíčila, zbavila ju vlasov a uší (!) :DDD, vytvorila som nové líčenie, úplne nové vlasy...  (vlasy ma teda potrápili poriadne, sú vyrobené z príčesku z umelého vlákna. Sú dosť nepoddajné, ale nakoniec som to s nim  predsa len zvládla) :DDD.

Aj telo panenky prešlo úplnou zmenou - celé som ho prebrúsila, naniesla farbu tieňovaním a následne som celú panenku prelakovala. 
Povenovala som sa aj odevu :). Keďže je to sexi kosť - Monique som vyrobila nasúvacie botičky, ušila spodné prádlo a samodržky  - všetko má malé mašličky :)))  a následne som zistila, že s ponožkami boty neobuje :DDDD. Preto som jej prerobila aj jedny originál topánky, ktoré boli ružovo-bielej farby. Tie som premaľovala na čierno a doplnila zlatou, aby sa jej hodili :). Ušila som jej aj župan a vyrobila šperky - čelenku aj náhrdelník s príveskom :).

Samostatnou kapitolou je ateliér. Základ (steny a podlaha) sú tie isté, ale interiér je iný ako na fotkách s Rose.  Za povšimnutie určite stojí  toaletný stolík, ktorý som prerobila od základov, alebo luster, ktorý je kúpený v Tiger za pár korún a ten som tiež  prerobila tak, aby sa do tejto budoárovej scenérie hodil :).  Zisťujem, že ateliér je pre moje panenky malý, chcelo by to niečo väčšie - v hlave mám milión plánov, tak dúfam, že realizácia nepotrvá príliš dlho :))).

Takže ďalšia slečinka je hotová :). Ktorá príde na rad ako ďalšia?!? :))

Prajem krásny slnečný deň

Lucia

    PO                                                         PRED










... ešte detail na mašličky na podväzkoch :DDD
  ...a ešte fotky z netu:
 - pôvodný svietnik - prerobený na luster a prefarbený zlatou farbou
 - a fotka z netu - pôvodne vyzerajúci toalený stolík 

nedeľa 18. marca 2018

Fotoateliér a prvá modelka (z kategórie Monster High: Rosa/Draculaura)


Dnešný príspevok bude zvláštny. Jednak z dôvodu, že sa u mňa zrodila ďalšia vášeň a potom tiež z dôvodu, že nejde o žiadnu starožitnosť - práve naopak - ide o pre/tvorenie materiálu, ktorý z duše nenávidím - plast :DD. Čo však zostáva stále rovnaké, je téma a tou sú PANENKY. Ten kto bábikám veľmi neholduje musí byť z mojich posledných príspevkov asi dosť sklamaný, ten kto však bábikám prepadol ako ja, asi bude vo svojom živle. Milujem ich. Staré, starožitné, nové, malé, veľké, nežné,  ba dokonca aj tie strašidelne vyzerajúce -  MONSTERKY:)


Ale všetko pekne po poriadku. To že mám domček pre panenky v pomere 1:12 návštevníci môjho blogu vedia, domček si pomaličky prerábam do "dokonalosti" v rámci mojich domácich "kuchynských" podmienok (pracujem v kuchyni na stole a po dokončení projektu veľkosti 1x1 cm všetok zaprataný stôl kreatívnym materiálom musím odložiť, aby som vedela nabrať obed :DDD). Domček mám už z väčšej časti hotový... ale keď som zbadala na Aukre možnosť zakúpiť plastový nábytok v starom štýle  za pár korún - neodolala som a kúpila som ho. Tešila som sa ako ho do domček pretvorím. Keď prišiel balíček, trošku ma mýlila jeho veľkosť (bol väčší ako by som bola čakala) a keď som ho otvorila - tak mi skoro oči vypadli. Nábytok to bol krásny - o tom žiadna (až na ten plast - no - ale drevo, alebo iný lepší materiál, by bol mnohonásobne drahší). Ale tá veľkosť!!!!!!!!! Keď som postavila svoju panenku z domčeka pro panenky (1:12) ku stolu,  bradu mala chuderka akurát vo výške  dosky :DDDDD no a vyliezť na stoličku by jej asi trvalo celú večnosť :DDD. Hovorím si - a sakra! No nič, nábytok strčím s krabicou pod posteľ a buď nábytok darujem, alebo... neviem.

Nebola by som to ale ja, keby som si dala pokoj. No nič, vravím si. Čo je doma, to sa počíta :D a keďže mám nábytok, musím nábytku zohnať niekoho, kto ho bude používať. A hľadala som. Dlho. Celú večnosť. Pretože tento nábytok je raz tak veľký (1:6) ako môj z domečka ( 1:12) - panenka by mala byť raz tak veľká. Starožitné, ktoré som našla sa mi ani jedna nepáčila... Na Barbie som zanevrela už dávno.. pretože keď som bola dieťa - žiadna sa ku mne NIKDY nedostala. Znie to neuveriteľne, ale je to tak.  Mala som jednu s dutými nohami, ktorej keď som zložila priesvitnú čelenku z tenkého plastu, ktorú mala okolo hlavy - tak sa jej ukázala plešina, pretože vlasy mala "vsadené" len v jednom rade... A raz mi ocino doniesol (po tisíckach prosieb o Barbie) z liečenia z Hágov bábiku, ktorá sa volala Cindy a mala hnedé vlasy. Mala síce ohýbajúce sa nohy, smaragdovo zelené večerné šaty a zlaté lodičky s mašličkou a vyzerala ako Barbie, ale NEBOLA to Barbie! Či môj ocino nevedel, že Cindy ≠ Barbie, alebo chcel, aby sa bábika čo najviac podobala mne (akože farbou vlasou - iná podoba nehrozila) :DDD neviem. Ale Baribe sa ku mne nikdy nedostala  a ja som na ne proste zanevrela. A hoci by nábytok "sedel" veľkostne práve bábike Barbie by som domov nedotiahla :DDD.

A tak "lov" pokračoval. Na Pintereste som objavila obrázky nádherných realistických bábik - a preklikala som sa od BDJ (z angl. výrazu ball-jointed doll - voľne preloženému ako  "guličkami spájané bábiky", ktorý výraz sa  používa k označeniu moderných kĺbových bábik určených dospelým zberateľom) až ku krásnym tváričkám - pod ktorými som si prečítala - že ide o OOAK (ide o skratku z angl. "one of a kind" a tento výraz znamená "jedinec".  Termín OOAK pochádza z jachtingu v roku 1949, ktorý opisuje pretekárske preteky, v ktorých mohli stavitelia lodí vstúpiť do regaty na toľkých rôznych  modeloch jácht, keďže ich vyrábali , na koľkých chceli, nesmeli však vstupovať s viac ako jednou z každého modelu (teda "jeden druh").  Odvtedy sa v tento termín rozšíril ako skratka, najmä pokiaľ ide o predaj ručne vyrábaného tovaru, ktorý je "jedinečný" vzhľadom na skutočnú výrobu, a nie na počet. Termín má široké uplatnenie v "domáckej a teda nie priemysene výrobe bábik, ale používa sa v každom výrobnom sektore, v ktorom jedinečná povaha výrobku znamená jeho hodnotu/dôležitosť.

A nejde teda iba o "výrobu", ale ako som sa dočítala - aj o "pretvorbu". Poviem to úprimne, o nejakých MONSTER HIGH som síce mala matnú vedomosť, ale jediná emócia - ktorá ma napadla pri pohľade na ne bola - prepáčte mi za výraz "Mattel toto nemyslí vážne". A hoci sú tieto bábiky mimoriadne obľúbené, sama som nechápala prečo. Nejde o klasické bábiky - ide o malé príšerky /monster.  Čo sa však z malého "monštra" dá pretvoriť ma usadilo na zadok - a - zrodila sa u mňa NOVÁ VÁŠEŇ :DDDDDDDDDDDDDDDDDD

Z dostupného plastového nábytku - ktorý to všetko odštartoval som sa rozhodla zariadiť "fotoateliér" - v ktorom budem svoje OOAK bývalé monsterky fotiť. Už sa samotný ateliér mi dal zabrať - použila som dve steny z domčeka Hello Kitty :)))) /zvyšok je určený na iný projekt/. Len v skratke - vyrobila som drevenú podlahu, otapetovala steny, vyrobila okno a záves naň, krištáľový luster...  Nábytok mám v ateliéri v pláne meniť podľa potreby (mám toho nábytku oveľa viac).

Následne prišla na rad premena bábiky. Že to teda nie je žiadna sranda - som sa presvedčila už pri "odlakovávaní" make-upu - miesto odlakovača som musela ísť kúpiť acetón, kriedy, pastelky, lak.. a rôzne, rôzne iné "potreby". Nechcem sa tu už príliš rozpisovať, dnešný text k príspevku je už aj tak mimoriadne rozsiahly - proste - po oddelení hlavičky od tela,  došlo k odstráneniu pôvodného líčenia, ostrihaniu vlasov, prebrúsenia tela, jeho premaľovania, výroby vlasov nových a nového make-upu, ušitia šiat a prerobenia topánok .... a z pôvodnej DRACULAURY vznikla ROSA - pretože tento motív (motív ruží) sa na nej opakuje a je proste krehká ako kvetinka :).

S výsledkom nie som na 100% spokojná, ale je to z dôvodu, že ide o moju PRVÚ - v zásobe ich mám ďalších deväť - zatiaľ :))))), tak som zvedavá, ako sa to bude vyvíjať. Na internete je more inšpirácií -takže verím, že sa budem časom zlepšovať a moje OOAK monsterky budú z jednej na druhú krajšie a krajšie :).

Plním si detské sny. A robí ma to šťastnou. Môj manžel sa musí smiať keď ma vidí za kuchynským stolom so štetcom v ruke a s bábikou v druhej. Dobre že sa nevidím "jeho pohľadom" :))))) asi by som sa smiala tiež :). Ale miluje ma. Asi naozaj nesmierne. Je mojim najlepším kritikom a kontrolórom a ja by som ho nedala za nič na svete:).

Prajem všetkým krásnu nedeličku :)

Lucia 












nábytok pôvode:

 odstraňovanie vlasov :)- ostrihanie, povyťahovanie "korienkov" a odstránenie farby :)

 .. záves :) našpendlený a zalakovaný lakom na vlasy aby držal tvar :)

 pôvodný stav domčeku Hello Kitty :)

ondulácia :)

prebrusovanie tela :)

áááá na záver kratívny kuchynský bordel :))