Krb

Ráno som vstala (a kým sa moja drahá polovička ešte stihla otočiť na druhý bok) som ... vymurovala krb :-). Samozrejme, to murovanie netreba brať doslovne – murovať z papiera asi neznamená celkom murovať :-). Začnem ale od začiatku: pred Vianocami (ktoré som s ohľadom na možnosti chcela mať dokonalé tak, ako to len možnosti dovoľovali), som obiehala komín v strede našej obývačky a po hodinách nočného brúsenia po internete pribudla ďalšia moja túžba v sekcii – zariadenie do domácnosti bez ktorého neviem v noci spávať. (Pozn.: podľa môjho drahého sekcia označená ako nepotrebné veci, tzv. „harampádí“.) 

A keďže v tom istom čase, kedy ďalšia moja zúfalá túžba vznikla som mala meniny – k jej naplneniu došlo! Neveria som vlastným očiam a ušiam (mala som za to, že tento kus nábytku sa u nás nikdy neobjaví – je to totiž pseudo krb – krb, ktorý má tak akože vyzerať, ale zakúriť sa do neho veru nedá). To nemenilo nič na tom, že som po ňom strašne túžila a môj drahý zo samej lásky ku mne, sa nado mnou zľutoval. Maminu som požiadala o pár polienok (dostala som ich od nej pod stromček). Polienka som omotala svetielkami a už som „kúrila“ :-). 

Nedalo mi to však a dnes ráno som si zaumienila, že tomu krbu niečo chýba. Správny krb má predsa vymurované vnútro! Po zistení, že tapeta so vzorom, ktorá by sa mi tam hodila je a) drahá, b) predáva sa iba v množstve vhodnom na vymurovanie polovice našej obývačky som sa rozhodla, že tehly si vytlačím :-). S ich napasovaním to bolo trošku horšie – ale – snáď sa mi to celkom podarilo. Všetko som to nalepila na tvrdý kartón, zasunula za rám krbu a absolútnu bodku – namiesto sadzí urobili očné tiene, čierne samozrejme :-). S výsledkom som celkom spokojná, aj keď tehla je tehla. Veď posúďte sami.

Lucia

 Takto vyzeral pred mojim zásahom :-).

 Príprava tehál :-).

Tehly sú na mieste :-).

 Ešte trošku sadzí :-).

A hotovo :-).