Šáločky na čaj

Názov príspevku som nazvala „Šáločky na čaj“ – hoci by som ho radšej nazvala „Pozvanie na čaj“... pozvanie pre to, lebo by som na tej čaj veru strašne rada pozvala všetky skvelé žienky, dievčence a kočky, čo mi píšu krásne komentáre a podporujú ma, všetky, ktoré sa pri prezeraní fotiek a mojich príspevkov usmievajú, všetky, ktoré viem aspoň trošku nadchnúť, inšpirovať, potešiť, či len vyplniť im ich voľný čas... Páni! To by ale bol „čajový dejchánek!!!!!!“ :-D :-D :-D

No ale názov je taký aký je a to z prostého dôvodu – aby sa človek podľa názvu lepšie orientoval a názov mu rovno naznačil, o čom píšem a čo v príspevku nájde...

Šáločky majú pôvod v jednom bazáre – je ich päť  a to z dôvodu – že som toľko potrebovala (zdalo by sa že som jednu v rámci mojej šikovnosti roztrepala – ale nie je tomu tak:-D). Jedna ma stála 10,- Kč :-D a neodolala som im – pretože ten tvar a najmä – to ich malé rozkošné uško ma proste dostalo. Jediné, čo ma štvalo od samého začiatku bolo, že išlo o reklamné šálky a ten nápis... „čo dokáže čaj. ... „ spolu s logom v ZELENEJ farbe ma pekne štval! Pôvodne som ich zavesila na svoju kuchynskú retropoličku opačne – raz darmo, som šikovné dievča – ja sa proste viem vynájsť! :D Ale poznáte to – vidieť to nebolo ale ja som proste O TOM ŠKAREDOM NÁPISE vedela...  Špekulovala som špekulovala a keď som raz dotrepala zo železiarstva hrubý šmirgeľ (pôvodne určený na niečo úplne iné) – skrsol vo mne spásonosný nápad! Ide sa šmirgľovať nápis!!!! A k môjmu absolútnemu neuvereniu – to proste šlo!!!!!!!!!!!! :-D Popravde.. pár písmeniek v zlej zlej zlej zelenej farbe mi dalo pekne zabrať a pošmirgľovala som si aj prsty sem-tam ... ale.... zišlo to krásne!!!! Na šáločkách však zostalo miesto – ktoré stratilo lesk... práve tým šmirgľovaním... A tak nápad č. dva: servítková technika + lak na porcelán + šup do rúry! S výberom motívu to bolo najprv zdĺhavé ... prehrabávala som sa krabicou so svojou zbierkou servítok.... nejaký nápis? /našla som len niečo o pizzi a to by asi nešlo :-D/... malý anjelici?... bordúra?... páčil by sa mi štýl Green Gate...ale šáločky boli malé a mali zvonový tvar...  A tak, po krvopotnom vyberaní zvíťazili malé ružové ružičky. Keď som svoje dielo dokončila – ovanuli ma staré spomienky.... Presne takéto šáločky (aspoň v spomienkach malého dieťaťa) mala moja starká... a jedny prázdniny sa mi podarilo jednu rozbiť. Pamätám si to ako dnes! Väčšie kusy črepov som na seba naskladala... a šálku dala medzi ostatné na kredenec ... a keď starká vstúpila do kuchyne – šálka sa rozsypala a opäť spadla na zem. Jasné že mi starká hneď prišla na to – podľa môjho zdeseného výrazu tváre – že to bolo „moje dielo“... Ale nehnevala sa príliš dlho.. a na obed predsa len boli sľúbené buchty na pare! :D

Krásny dník plný detských spomienok prajem všetkým :-D

Lucia

.. postup....

.... bylinkový čajík od mojej milovanej maminky :-D

... tie ušká sú na zožratie! :-D

.... tu bývajú - teraz už otočné správne :-D