nedeľa, 19. marca 2017

Polička (č. 3) a na poličke Polienko :)

Je víkend a ja stíham a tak pridávam ďalší príspevok :). Ten dnešný je o poličke č. 3, ktorú mi môj manžel pripevnil na stenu. Tentokrát som poličku kúpila natretú na hnedo (pôvodne bola biela) a tak som jej opäť dopriala biely náter. Následne som poličku mechanicky patinovala.

Na poličku som vyložila rôzne drobnosti, miestečko si tu našli moje starožitné malé lahvinky :), vyšívané obrázky rastlín, ktoré som objavila za pár korún v bazáre, staručká soška anjelika (ktorý sa ku mne dostal darom :), starý lampáš, ciferníky a budík.. Na háčiku visí aj starý lampáš, ktorý som za 10,- Kč kúpila v kovošrote :DDD Bol červený a tak som ho natrela na čierno :).

Najdôležitejší na poličke je však náš nový člen domácnosti, ktorého som Vám spomínala už minule. Môj starý otec bol horár, ocino poľovník a brácho má skončenú lesnícku školu. Parohy, kože, kožky, kožušiny a rôzne preparáty som teda už od malého dievčatka vídala bežne. Nikdy som však k preparátom nemala pozitívny vzťah - skôr naopak. Pokiaľ bývalé zvieratko nemá 3D podobu, tak to zvládam s nadhľadom :) .... Od vycpaniniek som si však vždy držala bezpečný odstup... :D Pri listovaní v mojom milovanom časopise JDL, však skoro na každej druhej strane človek vidí nejaké preparáty a trofeje... Povedala som si, že to teda skúsim a pri možnosti zakúpiť  malú bielu lasičku zhruba z roku 1960, neodolala som....  Keď mi balíček dorazil domov, zostala som prekvapená, čakala som väčšiu zásielku...  Po jej otvorení (balíček som otvárala skutočne s veľkým rešpektom) - sa na mňa z krabičky zahľadeli dve malé čierne korálky a ja som sa proste zamilovala :). Už iba túto skvelú správu povedať manželovi :DDDD... A tak večer, keď pozeral telku (sústrediac sa na nejaký medziplanetárny film) mu hovorím: "Zlatko, aha, pozri kto u nás od dnes bude bývať!" :DDD Po pár sekundách odtrhol zrak od obrazovky a - pravdu povediac, po zahľadení sa do tých malých čiernych očiek - k žiadnej láske neprišlo :DDD. Zazrel na lasičku, potom na mňa, obrátil oči stĺpikom a opäť začal sledovať film... Nevzdávala som sa a hovorím mu: "Nedáš nášmu novému členovi domácnosti meno?" A on, bez toho aby odtrhol zrak od obrazovky hovorí: "Polienko!" Skoro som odpadla! Myslím si, nuž, môj manžel nie je veľmi kreatívny, lasička stojí na polienku, preto jej dal také meno...  ale.. nie je to zlé! :)))) Bude teda Polienko! :) A po chvíľke, sa ma môj muž pýta: "Vieš prečo práve Polienko?" A ja som mu vysvetlila, že áno, viem. O to väčší šok prišiel následne, keď mi môj manžel vysvetlil pôvod nového mena pre nášho  nového člena: "Nie, Zlatko moje, nie je preto Polienko, lebo stojí na polienku. Polienko je pre to, lebo keď nebudeš dobrá, pôjde do krbu na oheň!" :/

A tak poslúcham čo to dá :DDDDDDDDD Polienko zatiaľ pekne stojí na polici :). Verím, že to tak zostane a časom... časom mu možno pribudne nejaký kamarát :DDD. Bola by škoda nevyužiť to, keď už moja fóbia z preparátov zmizla, či? :)))

Všetkým prajem krásnu nedeľu


Lucia



















inšpirácia:

 lampáš pred úpravou:

 polička pred úpravou:

sobota, 18. marca 2017

Polička č. 2, vítanie jari a ďalšie radosti :)

Dnešný príspevok je taký pel-mel, ale vlastne, všetko so všetkým súvisí :). Poďme teda po poriadku.

Polička č. 2:
Minulému príspevku kraľovala staručká polička a v čase jej pripevňovania na stenu sa hneď druhá v poradí, dostala na rad aj polička v kuchyni. Prezradím vopred, že poličky, ktoré u nás "naskákali" na stenu, za asistencie môjho milovaného MANŽELA :DDD boli hneď tri. O tretej poličke a o našom novom členovi domácnosti, ktorý poličku obýva, Vám napíšem neskôr :) Späť ale k poličke č. 2 a jej histórii :). Polička sa ku mne, spolu s väčšinou jej krásneho "obsahu" dostala prostredníctvom jednej osôbky, ktorú si neskutočne Vážim a milujem ju. Ona ma zásobuje drahocennými staručkými drobnôstkami a robí mi tým neskutočnú radosť. Aké ma však čakalo v práci prekvapenie, keď sme sa vrátili zo svadobnej cesty,  to Vám vskutku ani slovami opísať neviem! Oči som mala vytreštené ešte asi hodinu po tom, čo som balíček rozbalila - boli v ňom nádherné staručké porcelánové kořenky s motívom ďateliny (jetele :D) a po zistení, že k nim patrí aj spomínaná polička, sa mi oči rozšírili tak, že som skoro škúlila :DDDDDDDDDDDD Věrunečko, lásko má, ešte jedno obrovské ďakujem!!!! Si môj dárek z nebe! Vždyť ty víš! :-**** Keď sme poličku zavesili na stenu a ja som si na ňu naaranžovala kořenky, zistila som, že na poličke je ešte nejaké voľné miesto. Zaplnila som ho starým  bielym porcelánom bez motívu, aby sa mi to na poličke "nebilo" :). Dva "vešiačiky" však zostali prázdne a ja som hneď vedela, k čomu pôvodne slúžili. Určené boli na uloženie keramického válečku, ktorý sa však nezachoval. Nepodarilo sa mi kúpiť taký, ktorý by mal totožný dekor, myslím si ale, že ten, ktorý sa mi zohnať podarilo (s motívom ruží), tam krásne "sadol" a na prvý pohľad človek ani nespozoruje, že je z inej "partičky" :DDDD.

Vítanie jari:
Zároveň som urobila pár fotiek, na ktorých je zachytená "jar" u nás doma :). Zvyčajne jar a dekorácie s ňou súvisiace proste nestihnem :), tento rok to ale krásne vyšlo a keďže som bola dobrá :DDD dostala som k MDŽ a k narodeninám jarné kvietky. Za oknami to dnes úplne jarne nevyzerá, my sme však už na jej príchod absolútne pripravení! :DDD

Ďalšie radosti:
Keďže som fotila v kuchyni, odfotila som aj ďalšie "novinky", ktoré mi robia radosť: smetáčik a lopatka na omrvinky (po nich som túžila už veľmi dávno), drevená špuntovačka, stará jednomisková váha, kladivko na mäso (česky "palička" :D), drevené formy na curkovinky a alpakové drobnosti, ktoré mi zas robia radosť v obývačke :). Veľmi sa teším aj zo starého  poklopu (my to voláme "dekel" :D) z dreveného suda, ktorý používam ako tácku :)

Prajem všetkým nedočkavcom, medzi  ktorých patrím aj ja sama, keďže ja osobne, jar už vítam od decembra :D, jej skorý príchod. A aj napriek neveselému počasiu, všetkým prajem krásny víkend :)


Lucia


















nedeľa, 12. marca 2017

Polička & plagát v pracovni

Podarilo sa mi zohnať starú poličku. Je natretá bielou farbou, s krásnou patinou a hrdzavými háčikmi na zavesenie :).  Čo viac si priať? :) A tak som ju len umyla a môj MANŽEL mi  ju pomohol zavesiť na stenu.  

Polička zdobí pracovňu a preto som sa snažila, aby dekorácie na nej, boli v "pánskom štýle" :).  Za zmienku stoja dva staré cylindre a klobúková krabica z jedného z nich, vreckové hodinky so smaltovaným ciferníkom, či stará bridlicová písacia tabuľka. Určite ešte veľa dekorácií pribudne, brúsim si zuby napr. na starú fajku, prípadne ďalšie staré fotoaparáty, či iné drobnosti.

Po ľavej strane poličky zostalo nad kreslom prázdne miesto a tak som špekulovala, čo tam zavesiť. Doma mám staré školské výukové plagáty (ktoré sú síce krásne, ale nehodili sa mi úplne do "témy") a tak som plagát otočila z rubovej strany a nalepila naň starý notový papier a originálne litografické obrázky, ktoré som vystrihla zo Zlatej Prahy :).  /Edka, čo ty na to? :))/

Prajem všetkým krásny zvyšok víkendu

Lucia














pôvodne:




piatok, 3. marca 2017

Keď nevesta potrebuje kyticu :)

... keď nevesta potrebuje kyticu a zaumieni si, že bude vyrobená zo starožitných saténových stúh a  štrasových brošní, ktoré zbierala skoro tri roky, tak si ju proste na svoj veľký deň "D" vyrobí !:)))) Trvá jej to síce celý boží deň - ale výsledok je presne to, po čom táto nevesta túžila! :))))

Základ kytice tvorí polystyrén, ktorý vo veľkosti zateplovacej tabule dostala  nevesta od svojej milovanej šéfky (Věrunečko, děkuji ti moc, jsi mé požehnání, vždyť ty víš :***). Z polystyrénu (teraz už manžel) vyrezal za neprestávajúceho polystyrénového sneženia :DDD  "hríbik", do ktorého bola použitá ako "stonka" papierová "rúrka" z alobalu. Polystyrénová časť  kytice je oblepená látkou a na ňu sú prilepené saténové ružičky, perličky, kovové komponenty a brošne.

22.2.2017 som mužovi môjho života povedala svoje "ÁNO" a som tou najšťastnejšou manželkou pod celým šírim nebom! :)

Všetkých srdečne zdravím a prajem krásny nadchádzajúci víkend :)


Lucia
















 .... a pri práci :)