Dnes Vám predstavím nového člena
našej domácnosti. Je ním malý medvedík, ktorého som si sama vyrobila :).
Dôvodov na jeho výrobu som mala viacero. V prvom rade, po starom plyšovom
medveďovi (takom, ktorý je ešte vypchatý slamou) už dlho túžim. Avšak všetky
tie, ktoré sa som videla a mala prípadne možnosť si kúpiť, sa mi buď nepáčili,
alebo boli vo veľmi zlom stave, alebo sa ich cena vyšplhala do astronomickej
výšky. A keď som minule hľadala inšpiráciu pri tvorení bábik, tak som objavila
možnosti a čaro papier maché - a mala som neskutočnú potrebu, vyskúšať tvorenie
z tohto materiálu. A tak ma napadlo, že si proste medvedíka vyrobím :).
Ako základ mi poslúžil papier
(použila som reklamné letáky), ktoré som skrčila a vytvarovala do potrebných
tvarov - predstavujúcich časti tela: nohy, paže, trup a hlavu. Potom som takto
vytvarovaný papier omotala nitkou, aby mi papier držal pohromade, následne som
ho obalila v alobale a ešte prelepila papierovou lepiacou páskou. Potom som
tieto časti oblepila papierovou servítkou namočenou v lepidle na tapety. Po
zaschnutí som časti tela k sebe prilepila a nanášala papier maché - ktoré som
si vyrobila nasledovne: natrhala som si papierové podložky ktoré slúžia na
skladovanie vajíčok, zaliala ich horúcou vodou a po vychladnutí som zmes
vymixovala v mixéri. Následne som zo zmesi vytlačila prebytočnú vodu a
primiešala lepidlo na tapety, lepidlo na papier a pridala som aj trochu múky
/bielu sme doma nemali :DD/. Po nanesení papier maché na telo medveďa som túto hmotu
ešte detailnejšie vytvarovala a po čiastočnom zaschnutí som do telíčka
povtláčala nitky tak, aby to vyzeralo, že bol medveď zošívaný z látky. Ako
očká poslúžili dve čierne korálky :). Keď mi fešák úplne vyschol - sušila som ho
skoro tri dni - tak prišlo na farbenie - nanášala a vrstvila som farby, ktorých
odtiene som rôzne miešala.Mackovi som ešte vyrobila drevenú kocku a na krk mu uviazala saténovú mašľu :).
S výsledkom som spokojná -
posúďte sami :)
No a keďže v názve dnešného
príspevku je tiež prisľúbený príbeh, tak tu je :)
Keď som telefonovala s mojou
maminou, tak som sa jej pochválila s novým projektom - túžbe po medveďovi a
následne jeho výrobe :). Mamina si ma vypočula a potom mi vyrozprávala príbeh,
ktorý zažila ako malé dieťa. Z tohto príbehu je jasné, že v našej rodine panuje
skutočne silná túžba po tomto druhu hračky:))).
Keď mala moja mamina asi štyri
roky, ju a jej staršiu sestru poslali rodičia pásť kravy na lúku. Už sa vracali
z pastvy, kravy hnali po poľnej ceste, keď tu zrazu moja mamina zazrela čosi v jarku.
Nevedela čo to je - bola však zvedavá a tak odbehla od sestry - zistiť, čo sa
to v tom jarku ukrýva. Skoro onemela od úžasu! Na dne toho hlbokého jarku bol
zahodený plyšový medveď! Naozajstný a skutočný plyšový medveď! Mamina úplne
prestala vnímať ako jej sestra na ňu volá, do jarku vliezla a tlačila toho medveďa
von. Musela sa poriadne zaprieť, pretože medveď bol skoro taký veľký ako ona
sama! Bol to krásavec! Bol béžovej farby a telo mal pokryté jemnou zvlnenou
srsťou (mamina povedala, že si doteraz vie presne vybaviť ako tie medvedie
chlpy vyzerali :D). Zapierajúc a fučiac sa jej konečne podarilo medveďa z jarku
vyprostiť :D. Postavila ho na cestu a mala neskutočnú radosť! Medveď bol
skutočne krásny! O takom niečom sa jej mohlo doteraz iba snívať! :) Medveď mal
však jednu jedinú vadu krásy: chudákovi - chýbala mu hlava! :)))))))))))))) Ani
toto však moju maminu neodradilo a keď k nej prišla už nahnevaná sestra -
pretože mamina úplne prestala vnímať okolie a tá zbadala, čo to tá moja mamina pracne
loví z toho jarku - tak len obrátila očami a prikázala mamine to plyšové monštrum
s amputovanou hlavou hodiť naspäť. No mamina ani počuť! :) A tak keď nepomáhal
hnev a príkazy, začala jej sestra vysvetľovať, že to určite do toho jarku
odhodili nejakí cigáni, že to domov nesmie zobrať. Keď nepomohlo ani to,
označila telo vytiahnuté z jarku ako "Smrdliak" a povedala, že
odchádza a že maminu nechá na tej ceste aj spolu so Smradliakom samú :).
Nepomohlo však ani vydieranie a tak sa domov vracali sestra zaháňajúca kravy a
moja mamina pár metrov za ňou, ťahajúc po poľnej ceste svojho milovaného
Smrdliaka :).
Keď konečne prišli domov, sestra
povedala mamine, že musia Smrdliaka /od vtedy mu už doma nikto inak ani
nepovedal/ schovať na povalu, že treba najprv rodičom o ňom povedať, nemôžu ho
hneď doniesť domov. A tak šiel Smrdliak na povalu, kde ho mamina chodila v
priebehu dňa ešte párkrát skontrolovať :D.
Večer si šli ľahnúť a ráno, keď
sa mamina zobudila, čakal ju ten najkrajší deň :). Otvorila oči a v rohu
miestnosti sedel Smrdliak a tam, kde mu predtým čosi chýbalo sa vynímala krásna
veľká hlava ušitá zo starej utierky, napchatá slamou. Sestra Smrdliakovi v
noci, keď mamina spala hlavu ušila, vyplnila slamou a nakreslila mu oči, nos a
ústa :).
Keď mi mamina rozprávala tento
príbeh, tak sme sa tak smiali, až nám slzy tiekli :). Takže, je zrejmé, že v
našej rodine sa vždy po plyšovom medveďovi veľmi túžilo. A o tom, že sa nám naše
sny aj splnili, svedčí tento príspevok :DDDD
Prajem všetkým krásny deň
Lucia
... moja milovaná maminka:
a postup: