pondelok, 30. mája 2016

Macko z papier maché a príbeh o Smrdliakovi :)

Dnes Vám predstavím nového člena našej domácnosti. Je ním malý medvedík, ktorého som si sama vyrobila :). Dôvodov na jeho výrobu som mala viacero. V prvom rade, po starom plyšovom medveďovi (takom, ktorý je ešte vypchatý slamou) už dlho túžim. Avšak všetky tie, ktoré sa som videla a mala prípadne možnosť si kúpiť, sa mi buď nepáčili, alebo boli vo veľmi zlom stave, alebo sa ich cena vyšplhala do astronomickej výšky. A keď som minule hľadala inšpiráciu pri tvorení bábik, tak som objavila možnosti a čaro papier maché - a mala som neskutočnú potrebu, vyskúšať tvorenie z tohto materiálu. A tak ma napadlo, že si proste medvedíka vyrobím :).

Ako základ mi poslúžil papier (použila som reklamné letáky), ktoré som skrčila a vytvarovala do potrebných tvarov - predstavujúcich časti tela: nohy, paže, trup a hlavu. Potom som takto vytvarovaný papier omotala nitkou, aby mi papier držal pohromade, následne som ho obalila v alobale a ešte prelepila papierovou lepiacou páskou. Potom som tieto časti oblepila papierovou servítkou namočenou v lepidle na tapety. Po zaschnutí som časti tela k sebe prilepila a nanášala papier maché - ktoré som si vyrobila nasledovne: natrhala som si papierové podložky ktoré slúžia na skladovanie vajíčok, zaliala ich horúcou vodou a po vychladnutí som zmes vymixovala v mixéri. Následne som zo zmesi vytlačila prebytočnú vodu a primiešala lepidlo na tapety, lepidlo na papier a pridala som aj trochu múky /bielu sme doma nemali :DD/. Po nanesení papier maché na telo medveďa som túto hmotu ešte detailnejšie vytvarovala a po čiastočnom zaschnutí som do telíčka povtláčala nitky tak, aby to vyzeralo, že bol medveď zošívaný z látky. Ako očká  poslúžili dve čierne korálky :).  Keď mi fešák úplne vyschol - sušila som ho skoro tri dni - tak prišlo na farbenie - nanášala a vrstvila som farby, ktorých odtiene som rôzne miešala.Mackovi som ešte vyrobila drevenú kocku a na krk mu uviazala saténovú mašľu :).

S výsledkom som spokojná - posúďte sami :)



No a keďže v názve dnešného príspevku je tiež prisľúbený príbeh, tak tu je :)

Keď som telefonovala s mojou maminou, tak som sa jej pochválila s novým projektom - túžbe po medveďovi a následne jeho výrobe :). Mamina si ma vypočula a potom mi vyrozprávala príbeh, ktorý zažila ako malé dieťa. Z tohto príbehu je jasné, že v našej rodine panuje skutočne silná túžba po tomto druhu hračky:))).

Keď mala moja mamina asi štyri roky, ju a jej staršiu sestru poslali rodičia pásť kravy na lúku. Už sa vracali z pastvy, kravy hnali po poľnej ceste, keď tu zrazu moja mamina zazrela čosi v jarku. Nevedela čo to je - bola však zvedavá a tak odbehla od sestry - zistiť, čo sa to v tom jarku ukrýva. Skoro onemela od úžasu! Na dne toho hlbokého jarku bol zahodený plyšový medveď! Naozajstný a skutočný plyšový medveď! Mamina úplne prestala vnímať ako jej sestra na ňu volá, do jarku vliezla a tlačila toho medveďa von. Musela sa poriadne zaprieť, pretože medveď bol skoro taký veľký ako ona sama! Bol to krásavec! Bol béžovej farby a telo mal pokryté jemnou zvlnenou srsťou (mamina povedala, že si doteraz vie presne vybaviť ako tie medvedie chlpy vyzerali :D). Zapierajúc a fučiac sa jej konečne podarilo medveďa z jarku vyprostiť :D. Postavila ho na cestu a mala neskutočnú radosť! Medveď bol skutočne krásny! O takom niečom sa jej mohlo doteraz iba snívať! :) Medveď mal však jednu jedinú vadu krásy: chudákovi - chýbala mu hlava! :)))))))))))))) Ani toto však moju maminu neodradilo a keď k nej prišla už nahnevaná sestra - pretože mamina úplne prestala vnímať okolie a tá zbadala, čo to tá moja mamina pracne loví z toho jarku - tak len obrátila očami a prikázala mamine to plyšové monštrum s amputovanou hlavou hodiť naspäť. No mamina ani počuť! :) A tak keď nepomáhal hnev a príkazy, začala jej sestra vysvetľovať, že to určite do toho jarku odhodili nejakí cigáni, že to domov nesmie zobrať. Keď nepomohlo ani to, označila telo vytiahnuté z jarku ako "Smrdliak" a povedala, že odchádza a že maminu nechá na tej ceste aj spolu so Smradliakom samú :). Nepomohlo však ani vydieranie a tak sa domov vracali sestra zaháňajúca kravy a moja mamina pár metrov za ňou, ťahajúc po poľnej ceste svojho milovaného Smrdliaka :).

Keď konečne prišli domov, sestra povedala mamine, že musia Smrdliaka /od vtedy mu už doma nikto inak ani nepovedal/ schovať na povalu, že treba najprv rodičom o ňom povedať, nemôžu ho hneď doniesť domov. A tak šiel Smrdliak na povalu, kde ho mamina chodila v priebehu dňa ešte párkrát skontrolovať :D.

Večer si šli ľahnúť a ráno, keď sa mamina zobudila, čakal ju ten najkrajší deň :). Otvorila oči a v rohu miestnosti sedel Smrdliak a tam, kde mu predtým čosi chýbalo sa vynímala krásna veľká hlava ušitá zo starej utierky, napchatá slamou. Sestra Smrdliakovi v noci, keď mamina spala hlavu ušila, vyplnila slamou a nakreslila mu oči, nos a ústa :).

Keď mi mamina rozprávala tento príbeh, tak sme sa tak smiali, až nám slzy tiekli :). Takže, je zrejmé, že v našej rodine sa vždy po plyšovom medveďovi veľmi túžilo. A o tom, že sa nám naše sny aj splnili, svedčí tento príspevok :DDDD

Prajem všetkým krásny deň


Lucia





















... moja milovaná maminka: 



a postup: 


















piatok, 27. mája 2016

Svietniky z koncoviek na garniže :)

Doma sa mi v krabici povaľovali už dlhšiu dobu drevené koncovky na garniže a nejaké krúžky na záclony, ktoré som už nepotrebovala. To vyfrézované drevo sa mi páčilo, takže som špekulovala, čo s ním, ako ho využiť :). A potom ma napadla spásonosná myšlienka - vyrobím si z nich svietniky! :)

A tak som jednotlivé časti na seba naskladala, prilepila a nafarbila - najprv bielou a potom striebrenkou. Dôvodom na tú striebornú farbu bol ten, že som raz kdesi videla zbierku strieborných svietnikov v ktorých boli vsadené biele sviečky - tých svietnikov mohlo byť tak tridsať - a každý bol iného tvaru, len tá farba ich spájala :). A tak mám v hlave ďalší zo svojich "zberateľských plánov" - idem zbierať strieborné svietniky :) Päť už mám :DDDD

Prajem všetkým krásny deň

Lucia









použitý materiál :))

.. a postup:





streda, 25. mája 2016

Malá toaleta

Všetky miestnosti v byte som Vám už ukázala (okrem šatníka), na blogu mám príspevky o spálni, hosťovskej izbe, obývačke (ktorú máme spojenú s kuchyňou), kúpeľňu (ktorú máme spojenú s toaletou). Čo sa týka chodby, tu som samostatný príspevok síce nerobila, avšak na blogu je viacero fotografií, kde je chodbu dobre vidieť. V byte však stojí ešte aj samostatná toaleta (a úprimne - je to super možnosť mať doma možnosti dve :DD). No a keďže som Vám už ukázala skoro celý byt :), zostáva už iba táto malá mini "miestnostička", ktorá môže mať podlahovú plochu niečo okolo metra štvorcového :D. Je to miestnosť, kam, ako sa hovorí, aj králi chodia sami ("natož" princezné :DD). S ohľadom na veľkosť a účel miestnosti asi ani nie je veľmi čo fotiť :DDDD, zachytiť som chcela skôr drobnosti, ktoré som si do tejto miestnosti trochu upravila. 

Prvou a mojou veľkou pýchou sú staré osobné váhy, ktoré boli pôvodne zelenej farby. Tie som natierala kriedovými farbami a voskovala. Ďalej sú to drevené rámiky a vešiak, ktoré som upravovala rovnakým spôsobom. Mimoriadne pyšná som na svoju zbierku starých fľaštičiek, ktoré som "zaparkovala" na drevenú malú poličku, ktorú som upravovala (pôvodná mala vypálené "ornamenty" - trochu ako indiánske :DDD tie som zošmirgľovala a poličku natrela čiernym čajom a následne octom v ktorom som nechala odstáť kovovú drôtenku). Ďalšou mojou veľkou pýchou sú staré drevené kolíčky/štipce (originál, ktorý sa mi podaril ukoristiť už dávnejšie v bazári) a rovnako stará valcha.

Všetkým prajem krásny deň

Lucia














rámiky sa mi v pôvodnom stave na fotke nezachovali, ale tu je polička... 


 .... a váhy :)