sobota 23. septembra 2017

Starožitné "srandičky" :)

Pamätáte na výrok z obdobia puberty, v ktorom sa nedostatok peňazí ospravedlňoval tým, že osoba predsa nespáva s bankárovým synom? :DDD No tak mňa vždy zaujímalo, ako taký "bankárov syn" môže vyzerať. A potom, ako sa ku mne dostal kúzelný rámik s fotografiou pána s knírkem a motýlkem :)))) si myslím, že som tú záhadu odhalila!!!! :) Podľa mňa musel vyzerať určite nejako takto :DDDDDDD.

V pánskom kútiku pribudla NEVYHNUTNE POTREBNÁ VEC! Tou vecou sú dve staré železné "jednoručky" - kovové činky :). Tie keď som zbadala, proste som ich doma musela mať :DDDDDDD. Každá má 3 kg, takže s tým chlap asi veľa vody nenamúti, no keď môj manžel sedí v kresle, vedľa ktorého sú na zemi činky "naaranžované" - nikdy ho nezabudnem trošku podpichnúť a poviem mu: "Prosím ťa, neseď tam len tak podaromnici a zacvič si trochu!" :DDDDDDDDDD

Ďalšou parádnou historickou srandičkovou vecou je LEŠTIČ NA PARKETY (poznámka: tiež som netušila, na čo to slúži, keď som to prvýkrát uvidela!) :D Zaparkovala som ho na "malý" - kde robí parťáka mojej starej mechanickej metle (Tú ste mohli vidieť TU). Ktohovie, o čom sa tí dvaja po nociach spolu rozprávajú?! :)))) Vtipné na tom celom je, že ani môj manžel netušil, keď preberal zásielku od poštára - čo mi to zas domov prišlo - a preberanie zásielky opísal týmito slovami: ---- Pozeral som na pošťáka, pošťák na mňa - a uškŕňal sa pri tom! Tak sa ho pýtam: "Čo mi to nesiete za kyjak?!" Na čo sa poštár iba zasmial popod fúz (taký podobný ako má na fotke bankárov syn) a podal mi tú desaťkilovú "vzácnosť" :DDDDDDDDDDDD---

Do "malého" som prikúpila aj starú drevenú stierku na okná - nie je to žiaden vzácny historický kúsok, ale do záchodkového aranžmááááá sa mi krásne hodí :DDDDDDD.

Poslednou lahôdkou je nádhernáááááááá strožitná krabička na bonbónky - a tá je proste božíííí. Táto kráska do zbierky je úplne vážna - vážna vzácna starožitná záležitosť! Jediné vtipné na nej je to, že mi bola doručená - a to je opäť k neuvereniu -  bez BONBÓNKOV!!!!!!! :DDDDD  

Krásnu sobotu plnú vtipných zážitkov :)) praje


Lucia














utorok 19. septembra 2017

Biskvitoví zaľúbenci :)

Keď sa povie "biskvit", okamžite si, ako milovníčka všetkého sladkého :)))) predstavím čerstvo upečený voňavý tortový korpus, ktorý už iba čaká na prekrojenie a naplnenie nejakým fajnovým krémom :). Toto čarovné slovíčko však označuje aj raz vypálený nepolievaný porcelán, ktorý je bez lesku.  A práve tento typ porcelánových sošiek sa ku mne dostal. Sú staručké, odhadom  tak cca sto rokov. Že ide o zaľúbencov, je úplne jasné už pri prvom pohľade, majú rovnaký typ ošatenia a toto predsa zaľúbenci robia :DDD.  Sošky však potrebovali jemný zásah, netuším, čo sa s nimi počas ich života dialo, ale ku mne sa dostali obidve s lepenými hlavičkami (asi úplne z tej lásky stratili hlavu). :D

Takže som sa podujala opraviť ich tak, aby som tento defekt čo najlepšie zamaskovala. Medzierku /trhlinu/ som vyplnila samotvrdnúcou hmotou a potom som - keďže som použila hmotu v bielej farbe, túto opravenú časť, jemne nafarbila.

Sošky sú vystavené v chodbe na príborníku a robia mi každý deň, keď sa vrátim z práce, veľkú radosť.

Prajem všetkým krásny večer

Lucia











 boľavé hlavičky:


... a počas operácie :)

nedeľa 17. septembra 2017

Venovaný Edke :)

Dnešný príspevok som sa rozhodla venovať Edke, ako moje malé poďakovanie.  Cez víkend sme mali totiž doma vzácnu návštevu, Edka spolu s priateľom prijali naše pozvanie a my sme zažili spolu parádny víkend! :) O Edke čítate na mojom blogu často, je to moja spriaznená duša, osôbka, ktorú som spoznala práve vďaka môjmu blogu. Zistili sme, že máme toho nesmierne veľa spoločného (od rovnakého hviezdneho znamenia, v ktorom sme obe narodené - čo už samé hovorí za seba), až po nehynúcu lásku k staručkým a krásnym veciam.

A nebola by to Edit, keby mi opäť nedoniesla za náruč vecí, z ktorých sa mi trasú nohy ešte doteraz :DDD. Pod chvíľou ich chodím obdivovať a som z nich neskutočne nadšená! :) Edka musí mať naozaj srdce veľké ako autobus, inak si túto jej štedrosť neviem vysvetliť :). Darovala mi nesmierne veľa krásnych vecí a nebudem klamať keď poviem, že väčšinu vzácností čo doma mám, mám vďaka nej. (U nás totiž platí: "Kam sa pozrieš, samá Edit!") :DDDDDDDDDD

Eduška, Zlatíčko, ešte raz Ti veľmi pekne ďakujem, som šťastná že ťa mám! Nesmierne si ťa vážim a veľmi ťa ľúbim. Ale musíš vedieť, že by som ťa ľúbila, aj keby si mi nikdy nič nedoniesla!!!!  :-****************

Nerozumiem ako som mohla žiť predtým, než som Edit poznala. Ona je totiž človek, ktorý mi skrz na skrz rozumie! :) A jednoznačne súhlasím s tým krásnym výrokom, ktorý mi dnes napísala: "Důležitá setkání jsou plánovaná dušemi dávno předtím, než se uvidí těla."
(Paulo Coelho)

Všetkým prajem krásny deň a takú skvelú priateľku, akú som si našla ja :)


Lucia















nedeľa 10. septembra 2017

Balerína z kategórie vzácna :) /half doll/

Mala som oooobrovské šťastie a dostala sa ku mne táto krehká kráska v baletnom úbore :). Je úplne dokonalá a bez akéhokoľvek poškodenia.  Podľa pána od ktorého ju mám ide o krabičku na bonbóny (aj keď ku mne sa teda dostala už bez nich) :))).  Bábiku som jemne umyla micerálnou vodou pomocou vatových tyčiniek a potom som špekulovala, ako jej urobiť sukienku tak, aby som krabičku nijako nepoškodila lepidlom. A tak som vymyslela sukienku z peria, ktoré som iba zasúvala pod korpus panenky. Potom som jej urobila už iba volánikovú obrubu zo starožitnej čipky okolo dolnej časti pása (aby som prekryla drôtený spoj).

Kráska sedí na mojom toaletnom stolíku. Ku mojej porcelánovej halfdolke od Edky, ktorú ste mohli vidieť TU, teda pribudla kámoška a ja verím, že nie posledná. Človek keď má jednu, túži hneď mať ich......... VŠETKY. Však Edi?!? :DDDD

Krásnu nedeľu prajem


Lucia









pôvodne:

Obraz majúci schopnosť premiestňovať veci :)

V bazáre som objavila starý obraz, ktorý ma už na prvý pohľad zaujal. Bol však celkom drahý a tak som si nechala zájsť chuť. No nedalo mi to a o týždeň neskôr, som do toho istého bazára prišla pozrieť znova a tam ma čakalo prekvapenie :). Obraz bol zlacnený skoro na polovicu a tak som si ho kúpila. 

Je to zázračný obraz, pretože po tom, ako som ho priniesla domov, jemne ho umyla (špinavý bol  ako Čenkovej deti na 36 strane :) začala som s ním krúžiť po byte a hľadať mu miesto. Nakoniec som sa rozhodla, že ho dám do kuchyne, kde sa mi zdalo, že by sa mohol úplne najviac hodiť. Ako náhle som ho zavesila na stenu - začali sa diať podivné veci. :DDDDDDDDD Premiestnila som mlynček na kávu, ktorý visel predtým na mieste kde teraz obraz, ten som prevesila tam, kde bol predtým kalendár. Kalendár som dala do "malého" /rozumej - zavesila som ho do malej toalety :DD/, potom som začala prenášať z príborníka z chodby biely porcelán ...... ten som vymieňala za iné veci z kuchyne, ktoré som zas vkladala namiesto porcelánu... Biely smalt som poukladala na hornú časť kuchynskej linky, zavesila som za dvere vešiak z chodby a dala naň utierky...  Suma sumárum, presúvanie trvalo asi tri hodiny :DDDDDDDD. A mám dojem že (na)teraz je to v kuchyni rozmiestnené a zariadené úplne ideálne!!! :DDDD

Tak takéto zázraky sa u nás dejú. Môjmu manželovi z nich občas až prechádza zrak! :DDD


Prajem všetkým krásnu nedeľu plnú zázrakov :)))


Lucia