nedeľa, 30. augusta 2015

Klobúková krabica č. 2




Okrúhlu krabicu z papiera som už robila, poťahovala som ju látkou a svoje miesto si našla v spálni. Chcela som si však vyrobiť ešte jednu, väčšiu. Mala som predstavu, že ju oblepím starými novinami (pričom pri neúspechu by som sa bola uspokojila pravdepodobne aj so starými stránkami z kníh). Prvotný problém ale bol, kde také staré noviny zohnať :). No a keďže rovno za domom v ktorom bývame sídli jeden antikvariát, skúsila som šťastie tam. Pán bol veľmi milý a keď som mu vysvetlila, že mám záujem o „niečo strašne staré“ a „nechcem to na čítanie“ – zašiel kamsi do skladu a priniesol mi veľké a ťažké dosky, v ktorých boli archivované výtlačky „Zlatej Prahy“ z roku 1884! – a po jeho slovách: “ Vemte si to klidně domů a vytrhněte si ty stránky, které se Vám líbí a zbytek mi pak přineste.“ A následne po mojej otázke, čo ma to bude stáť – kedy pán iba pokrčil plecami a povedal: „Vůbec nic!“ :DDD Skoro som onemela od úžasu! :D

Materiál na povrchovú úpravu krabice som teda splašila a to mimoriadne exkluzívny! :D Samotnú krabicu som vyrobila z kartónu, ktorý som spojila tavnou pištoľou. Trošku som sa vytrápila s lepením novín, pretože klasickým lepidlom na papier mi to nešlo veľmi dobre. Po pár nalepených ústrižkoch ma ale „osvietilo“ a na lepenie som použila lepidlo na tapety. Išlo to krásne! Papier zmäkol a lepenie mi šlo naozaj veľmi dobre. Po zaschnutí som ešte novinový papier trošku napatinovala patinovacou farbou  - aby krabica pôsobila naozaj staro a po kraji vrchného poklopu som nalepila opäť tavnou pištoľou kožený remienok, ktorý som zachránila už ani neviem z čoho :D. 

Tak! A krabica je na svete! Mám v nej svoj „pracovný bodrel“ – čipky a kúsky látok, ktoré používam často. Uložila som ju do chodby na skriňu. Mám z nej vážne veľkú radosť! :D


Želám všetkým krásny deň

Lucia














 ..... materiál :DDD


streda, 26. augusta 2015

Svietniky z blšáku



Už veľmi dlho som zháňala kovové svietniky, ktoré by sa dali zavesiť na stenu, neboli by príliš veľké a zmestili by sa mi do úzkej škárky na stenu, po bokoch môjho toaletného stolíka. Vyhovujúce som objavila na blšáku – a zjednala ich zo 400,- Kč na 350,- Kč s tým, že pán ktorý ich predával poľavil iba tých 50,- Kč, pretože, podľa jeho slov išlo o: „Pravé zlato!“ :DDDDDDDDDDDDD


No to ani netušil, ako sa ja natrápim, kým to „pravé zlato“ z tých svietnikov znesiem zo sveta :DDDD Prvotne – moja predstava bola – aby ich povrchová štruktúra čo najviac pripomínala hrdzu. V mylnej domnienke som ich capla do umývačky riadu – s presvedčením, že agresívna soľ v nej a horúca voda urobia svoje. A veru urobili! Svietniky boli „žltšie“ a žiarivejšie ako predtým!!! Skoro ma porazilo! :DDD A tak som snorila po internete a hľadala som „zázračné postupy“ ako sa dopracovať k tomu, aby mi kov a tá zlá zlá zlá žltozlatá farba zhrdzaveli. 


Zostala som vááážne sklamaná! Ani som netušila, že je to také komplikované! Pamätám si, že čokoľvek zo železa, čo sme mávali na záhrade, keď som bola ešte dieťa zhrdzavelo ako na povel! :D Dočítala som sa, že je mimoriadne dôležité, o aký kov ide (nemám tušenia z čoho sú tie svietniky vyrobené – teda, okrem infa, že sú z „pravého zlata“ :DDD), potom som sa dočítala, že k tomu, aby som podporila hrdzavenie potrebujem toľko chemikálií ktoré by – myslím si – vystačili aj na zásobu skladu priemerného laboratória :DDDD. Tak toto som vzdala a nepresvedčil ma ani postup, kedy k hrdzaveniu (podľa nejakých vietnamských vyhánačov zlých síl) dôjde ak kovový predmet obalíte vareným žĺtkom z vajíčka :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD. Dočítala som sa ešte, že existujú aj špeciálne prášky a farby  (zväčša pre modelárov alebo pre nadšencov scrapbookingu) – avšak nemala som v úmysle utratiť za hrdzu na svietnikoch viac peňazí ako za samotné svietniky :DDD


A tak muselo dôjsť k tomu, čomu som sa síce chcela vyhnúť – ale v konečnom dôsledku to nedopadlo – myslím si – až tak zle. Na FB mi jedna milá kočka poradila, že „hrdzavý povlak“ sa dá napodobniť nánosom piesku... Keďže ani ten som doma nemala :DDD použila som tmel v práškovej forme určený na sadrokartónové dosky zn. Rigips (pripomína trošku piesok) – svietniky som natrela tmavo hnedou farbou, potom som ich pomocou lepidla „opieskovala“ a dofarbila acrylovými farbami – čiernou, tmavo a svetlo hnedou a trochu okrovou. V závere som použila ešte bezfarebný matný lak v hrubšej vrstve a po zaschnutí som svietniky trošku ošmirgľovala. 


Kúpila som dve sviečky s nádherným perleťovým odleskom a svietniky spolu so sviečkami som ich zavesila na miesto. No a ja myslím, že sa zdajú, že sú hrdzavé tak akurát!!! :D


Všetkým prajem krásny deň


Lucia







 a pôvodné z "pravého zlata" :DDD


utorok, 25. augusta 2015

Výhra




Ak si dobre pamätám, nikdy som nič nevyhrala :). Dôvody budú dva, prvý asi ten, že nie som veľmi športový tip človeka :DDD a druhý, že mám asi viac šťastia v láske? :DDD

Tak či onak, výhra ktorú mám dnes na mysli ma mimoriadne potešila. Išlo o výhru v časopise Nový ČAS  bývanie – kde som vyhrala v listárni za najlepší príspevok :))))))))))) Ranný e-mail redaktorky časopisu ma mimoriadne potešil. Stálo v ňom: 


Dobrý deň pani Hromádková,

Váš príspevok sme v listárni vybrali ako najlepší a patrí Vám odmena 40 €. Napíšte nám prosím obratom adresu kam Vám môžeme poslať peniaze,

ďakujeme
za redakciu


D.M.

redaktorka
NČ Bývanie“



Ešte k tomu, za čo som výhru získala – prerábala som, ešte vo svojom predchádzajúcom byte manželskú posteľ, výsledok je vidieť na fotke. A hoci mám dnes už posteľ úplne inú, mám veľkú radosť, že sa môj nápad páčil aj v redakcii.



Všetkým prajem krásny večer


Lucia