nedeľa, 16. júla 2017

Beroň od Lidušky :)

Bude to znieť asi veľmi zvláštne, ale  prostredníctvom FB som nadviazala viacero priateľstiev. Okrem jedného, som osôbky, ktoré sa takýmto spôsobom stali môjmu srdcu blízke, nikdy nestretla osobne. Aj napriek tomu som za tieto priateľstvá veľmi vďačná. Medzi takéto moje  platonické priateľky :DDDD patrí aj Liduška Plačková. Snáď sa neurazí, keď ju budem takto verejne menovať, proste musím. Od Lidušky mi už poštou totiž prišlo toľko staručkých pokladov, že je ťažko vyjadriť moju vďačnosť, radosť  a údiv nad štedrosťou tohto človiečika.  Nie je tomu tak dávno a pošťák mi priniesol ooooobrovský balíčisko a v ňom dva nesmierne krásne a vzácne poklady. O tom väčšom z nich Vám ešte nič neprezradím, ten je stále vo fáze reštaurovania a chýba mi do neho jedna dôležitá "súčiastka". Keď sa mi ju podarí kdesi obstarať, určite sa aj s touto časťou balíčka rada s Vami podelím :). Dnešný príspevok sa týka staručkého medvedíka plneného slamou, ktorý bol v detstve Liduškyným parťákom a teda druhej časti balíčka. Liduška mi spolu s Beroňom a tou druhou tajnou vecou :DDDDDDD poslala tiež list a fotku, podľa ktorých bolo ihneď jasné, čo sa bude u nás diať :).

Moja milovaná Liduško! Beroň Ťa srdečne pozdravuje, po pobyte v medvedej nemocnici, kde bol trošku dlhší čas, nie že by jeho zranenia boli nejako extra vážne, ale nemocnica bola plne obsadená (je to totiž nemocnica nie len pre medvede, ale aj pre panenky a Emily mala závažnejšie zdravotné problémy, tam musel personál zasahovať aj vnútorne :DDD) a cíti sa skvele! Opäť vidí, cíti a papá (na jednej z fotografií je posadený na jedálenskej stoličke a hlási sa o jedlo :D), v nemocnici sa postarali o jeho očká, ňufáčik aj papuľku a samozrejme, opäť  počuje. Chirurgovia jednoznačne uznali, že zranenie spočívajúce v absencii jedného ucha sú síce vážne, avšak správny plastický chirurg vytvoril z jedného uška ušká dve a tak je teraz Beroň v tip-top forme!!! :) Vyfasoval tiež nádhernú červenú starožitnú saténovú mašľu a nových kámošov! :) Dvoch ste už mohli vidieť u nás  - maličkého som si zaobstarala ako prvého (je to Maďar z budapeštianskeho Ecseri piac), ten v bielej košieľke u nás sedí na detskej stoličke a číta album :). Úplne nový kámoš je ten najväčší hnedý méďa a je to tiež Čech, obstarala som si ho len nedávno.  Méďovia si spolu rozumejú, ten malý maďarský ešte nerozpráva, takže ani k žiadnej jazykovej bariére u nás nedochádza :DDDD.

Urobila som tiež dve skvelé fotky :). Beroňa som odfotila v prútenom koši, v ktorom spával ako malé bábatko môj tatino :DDDDD.

Liduško, Beroňovi sa za tebou stýská, ale má tu kámoše a je tu spokojenej. Mooooc  tě zdraví. Máš zlaté srdiečko. Moc moc moc děkuji ještě jednou a srdečne Ťa zdravím, aj celú Tvoju rodinku :)

Všetkým prajem krásny zvyšok nedele


Lucia


a zapózovanie s Liduškou :)


 .. darmo som mu vysvetľovala, že je leto... odkedy má všetky zmysly, všetko ho zaujíma sánky proste musel vyskúšať! :DDDDDDDDD

 Beroň a jeho noví kámoši :DDDDDDDDDD

 
v kuchyni sa takto hlási o jedlo! :DDDDDDD




  a vyskúšal aj kôš po mojom tatinovi :DDD




 list od Lidušky ...   YYY

a Liduška a Beroň pár rôčkov späť :)

a Beroň tesne po vyslobodení z balíka, trošku dezorientovaný :)


sobota, 15. júla 2017

Emily

To je u nás radosti veselosti, keď mi pribudne do zbierky ďalšia panenka! :) Nebolo tomu inak, ani keď som z balíčka, ktorý doniesol ujo pošťák vyslobodila Emily. A to napriek tomu, že Emily - prvoplánovo - veľa krásy nepobrala. Jednak bola  /je/ od niečoho špinavá - čo by mi nevadilo, je to proste podpis času a toho, že panenka niekomu už poslúžila. Čo ma trápilo viac, bol jej chabá vlasová pokrývka. Na hlávke mala parochňu s krátkymi, zlepenými vláskami. A čo ma rozčuľovalo úplne najviac,  bola jej postava. Autorka, ktorá ju vytvorila, to trošku prešvihla so zameriavaním stehov a Emily vytiahnutá z balíka pripomínala kulturistu dopichaného včelami. Nič proti malej nadváhe - tá by mohla byť dokonca v tomto prípade celkom rozkošná, ale tie jej tĺčiky proste nešlo narvať do žiadnych panenkovských topánočiek!

A tak sa milá Emily dostala na chirurgický stôl - a nastal jej prerod :). Vymenila som jej celý "obsah" :) a zmenšila som jej rúčky, nôžky aj telíčko. Potom som sa popasovala s vláskami - prilepila som jej reálne vlasy čiernej farby a na hlávku som jej uviazala šatku - z originálnej modrotlačovej látky.

Ušila som jej tiež spodničku (detail môžete vidieť na jednej necudnej fotke - kde Emily vidno pod šaty) a na nožky som jej dala maličké kojenecké ponožky s mašličkou - ktoré som jej vytiahla až - až tam na koniec :DDD. Šatičky som jej dala pôvodné a botičky jej venovala Barbara, ktorá teraz čaká na poštáka, mal by jej priniesť nové :).

A tak je ich už desať :).

Prajem krásnu sobotu


Lucia












pôvodne:

a počas operácie:


nedeľa, 9. júla 2017

Obývák

Dnešný príspevok je z našej obývačky. Veľa kútov a veľa kúskov ste z nej už mohli vidieť v predchádzajúcich príspevkoch, dnes je už obývačka konečne kompletne zariadená, takže Vám ju konečne môžem ukázať v celej svojej kráse.  

Včera sa nám podarila dokončiť s manželom truhlica - ktorá ako sirota Podhradských trčala na vonkajšej chodbe skoro trištvrte roka. Manžel jej vymenil dno, ktoré už doslúžilo a truhlicu sme natreli bielou farbou a ja som ju mechanicky opatinovala. Do truhlice som nasťahovala tonu starých textílií (na ktoré mám slabosť, menšiu však už môj manžel, ktorý sa o ne, v čase kedy som ich skladovala v šatníku v papierovej krabici, permanentne podkýnal :D).  Ďalšie novinky sa objavili v pánskom kútiku: pribudol obraz - portrét z prvej republiky, ktorý som zarámovala, podarilo sa mi zohnať starú fajku, ďalší fotoaparát, krabičku z cigariet a staré zápalky, domov som tajne dotiahla staré stokilové rádio a na blšáku sme kúpili krásny mramorový písací set. Už to chcelo iba lampu, ktorú som sa hotovala manželovi kúpiť k sviatku. Žiadnu, ktorá by sa mi páčila a finančne by ma nezruinovala sa mi nepodarilo kúpiť a tak mi zrak padol na lampu, ktorá prešla toľkými prerábkami, že by mohla veselo konkurovať Madonne v čase jej najväčšej slávy :DDD. Lampa bola pôvodne železná, potom som ju pretrela na tyrkysovo, následne som ju natrela na bielo, neskôr prešla do hnedej patiny a pokrajoch som jej dala ovesy a cylinder som ozdobila krajkou s anjelmi , potom som tie ovesy zvesila. Teraz som jej nohu natrela na čierno a špekulovala som, ako jej doriešiť vrch - adekvátne do pánskeho kútika. Z cylindra som odtrhla anjelov (tí sú málo chlapskí) a povedala som si, že vrch a spodok olemujem zlatou starožitnou bordúrou. Keď som takto lampu "zložila"  - tak pozerám, že mi čosi asi nevyšlo - pretože lampa na mňa pôsobila málo mužne, zato však veľmi kremačne. Pri pohľade na ňu, som si hneď predstavila malého Kolju, ako ju zažína a krabicu od topánok s marionetou vo vnútri vsúva do útrob detského divadla a zaťahuje záves :DDDDDD. Hovorím si, nič nie je stratené, domaľujem na cylinder ruže /budú sa hodiť k paravánu/ a lampa bude zachránená! :D A tak som si sadla, namiešala farby a začala maľovať. Musím uznať, že na videu na youtube ten postup vyzerá jednoducho, kto to nikdy neskúšal, nepochopí, že lampu kriesiť z mŕtvych týmto spôsobom nebol asi dobrý nápad :DDDDDDDDDD. Nakoniec som lampu dokončila a opýtala sa manžela na názor. Zhodnotil ju jedným slovom: "DIEVČENSKÁ". A tak máme v pánskom kútiku dievčenskú lampu, ale stále si myslím, že lepšie ako mať tam lampu pohrebnú :DDDD.

Do obývačky nám pribudol ešte vytúžený starožitný drevený sušiak na kolieskach, po ktorom som očkom hádzala cez výklad jedného starožitníctva u nás v meste asi dva mesiace :) a včera mi môj milovaný manžel  urobil radosť, keď sme prechádzali okolo. Povedal, že mi ho kúpi, ak si ho odnesiem sama pešo domov. Súhlasila som!!!  Po desiatich metroch sa uľútostil, sušiak mi vzal a ja mám doma ďalší nádherný kúsok, na ktorom budeme sušiť osušky po sprchovaní :).

Musela som byť asi veľmi dobrá, lebo včera som manžela nahovorila aj na vŕtaciu akciu - pripevňovali sme kovový svietnik na stenu - ktorý som mala doma asi pol roka. Zisťujem, že vŕtačka v ruke môjho manžela spôsobuje automaticky jeho pindanie. Tak sme svietnik zavesili, manžel dovŕtal a dopindal, ja som dovysávala a všetko odpratala a už sa zase tuho ľúbime :DDD.

Prajem všetkým krásnu nedeľu.


Lucia





















obraz pred zarámovaním: 

 truhlica - čakateľka :D

... a kde ich schovávate vy? :DDD