Na antique sošky som ešte
"príliš malý pán" - sošky aj obrazy patria totiž do "vyššieho
levelu" - myslím tým cenovo, kto má trošku prehľad, vie o čom píšem. A tak chodím a snorím a hľadám - za málo
peňazí veľa muziky :DDDD.
Týmto spôsobom sa mi podarilo
objaviť v ponuke jedného pána na
internete nádherné súsošie dievčatiek - ktoré ma očarilo o to viac, že moja
spriaznená duša Edka, má doma čosi obdobné (staručké porcelánové súsošie detí)
a na tú jej sošku som nemohla prestať myslieť - lebo to je proste nádhera /a
áno áno vyšší level!/ :). Pánovi som napísala a on odpísal, že mi sošku pošle,
ale za podmienky, že si zoberiem obidve sošky, ktoré mal v ponuke. Druhú mal
odfotenú neostro - a úprimne, ani sa mi veľmi nepáčila, no za cenu 200,- Kč za
obe sošky (+pošta) - som ani nepípla a súhlasila s jeho ponukou :DDD.
Po otvorení veľkej ťažkej
krabice, ktorú mi ujo pošták priniesol som v krabici jednoznačne uvidela boží
zásah - soška dievčatiek prišla neporušená a pri jej bližšom skúmaní som
miestami nedýchala - nádherná glazovaná keramika, môj odhad (značená je len
číslom) - vyrobená približne v dvadsiatych rokoch.... tie malé odreninky, jemné
krakelovanie glazúry... a tie tváričky, košielky, čepčeky tých dievčatiek!!!
Jedno má v ruke malého hojdacieho koníka... zamilovala som sa!!!! :D
A prečo boží zásah? Druhú sošku
kým som z krabice vylovila, tak to trvalo trochu dlhšie - najprv torzo a potom
hlávka koníka, rúčka šuhaja, dve nôžky, veľký kus šiat a malé kusy kadečoho :DDD. Druhá soška
- podľa prevedenia, materiálu, môjho odhadu a porovnaní s internetom je od
autora pod značkou "Dobrás" (?) a môže byť tak zo šesťdesiatych
rokov. Je to glazovaná sadra a ja som mala sto chutí sošku hodiť do koša. Potom
som si však prezrela detail tej konskej hlavy (oddelenej od zvyšku tela) a
premohol ma súcit a povedala som si, že
soške dám ešte jednu šancu. (Kôň to zachránil, hodí sa mi k soške koňa ktorú už
mám) :D. Koník ku koníkovi a človek má celú stajňu :DDD. Proste - čo je doma to
sa počíta?! :DDDDDDDDDD.
Sošku som zlepila lepidlom zn.
UHU - a potom som samotvrdnúcou bielou hmotou vyplnila medzery a sošku natrela. Použila som
bielu farbu AS + vosk. Faktom zostáva, že súsošie koňa, na ktorom rajtuje šuhaj
a pomáha presadnúť dievčine klusajúcej popri ňom na jeleňovi, ktorý má skôr
telesnú konštrukciu srnca ....?!?? (Tu musím upozorniť na to, že v lesných zvieratkách
sa celkom slušne vyznám: nebohý starý otec bol horár, môj ocino poľovník a
brácho má skončenú lesnícku školu :DDDDDDDDDDD - už v škôlke som dávala
"jazveca", "sojku", "drozda" a tak... - ostatné
decká len vyvaľovali oči a mali pri tom otvorené ústa :DDD. V súťaži v behu a
hádaní názvu zvieratiek som síce dobehla medzi poslednými - ale za zver som
mala plný počet!!! :DDD)...
No ale vrátim sa opäť k mojej soške
presadajúcej devy :DDD - gýč ako hrom, ale v bielej farbe pri bielej stene sa
to celkom stráca :DDD. Kým nenašetrím na niečo esteticky a historicky
hodnotnejšie - určite milenci zo šesťdesiatych rokov utekajúci pred niečím (?!)
lesom (?!?) poslúžia a podekorujú :DDD naše
kachle v obývačke :DDDDDD.
Prajem krásnu nedeľu
Lucia