nedeľa 30. júla 2017

Keď z jeden a pol sošky sú opäť sošky dve :D

Na antique sošky som ešte "príliš malý pán" - sošky aj obrazy patria totiž do "vyššieho levelu" - myslím tým cenovo, kto má trošku prehľad, vie o čom píšem.  A tak chodím a snorím a hľadám - za málo peňazí veľa muziky :DDDD.

Týmto spôsobom sa mi podarilo objaviť  v ponuke jedného pána na internete nádherné súsošie dievčatiek - ktoré ma očarilo o to viac, že moja spriaznená duša Edka, má doma čosi obdobné (staručké porcelánové súsošie detí) a na tú jej sošku som nemohla prestať myslieť - lebo to je proste nádhera /a áno áno vyšší level!/ :). Pánovi som napísala a on odpísal, že mi sošku pošle, ale za podmienky, že si zoberiem obidve sošky, ktoré mal v ponuke. Druhú mal odfotenú neostro - a úprimne, ani sa mi veľmi nepáčila, no za cenu 200,- Kč za obe sošky (+pošta) - som ani nepípla a súhlasila s jeho ponukou :DDD.

Po otvorení veľkej ťažkej krabice, ktorú mi ujo pošták priniesol som v krabici jednoznačne uvidela boží zásah - soška dievčatiek prišla neporušená a pri jej bližšom skúmaní som miestami nedýchala - nádherná glazovaná keramika, môj odhad (značená je len číslom) - vyrobená približne v dvadsiatych rokoch.... tie malé odreninky, jemné krakelovanie glazúry... a tie tváričky, košielky, čepčeky tých dievčatiek!!! Jedno má v ruke malého hojdacieho koníka... zamilovala som sa!!!! :D

A prečo boží zásah? Druhú sošku kým som z krabice vylovila, tak to trvalo trochu dlhšie - najprv torzo a potom hlávka koníka, rúčka šuhaja, dve nôžky, veľký kus šiat a malé kusy kadečoho :DDD. Druhá soška - podľa prevedenia, materiálu, môjho odhadu a porovnaní s internetom je od autora pod značkou "Dobrás" (?) a môže byť tak zo šesťdesiatych rokov. Je to glazovaná sadra a ja som mala sto chutí sošku hodiť do koša. Potom som si však prezrela detail tej konskej hlavy (oddelenej od zvyšku tela) a premohol ma súcit  a povedala som si, že soške dám ešte jednu šancu. (Kôň to zachránil, hodí sa mi k soške koňa ktorú už mám) :D. Koník ku koníkovi a človek má celú stajňu :DDD. Proste - čo je doma to sa počíta?! :DDDDDDDDDD.

Sošku som zlepila lepidlom zn. UHU - a potom som samotvrdnúcou bielou hmotou  vyplnila medzery a sošku natrela. Použila som bielu farbu AS + vosk. Faktom zostáva, že súsošie koňa, na ktorom rajtuje šuhaj a pomáha presadnúť dievčine klusajúcej popri ňom na jeleňovi, ktorý má skôr telesnú konštrukciu srnca ....?!?? (Tu musím upozorniť na to, že v lesných zvieratkách sa celkom slušne vyznám: nebohý starý otec bol horár, môj ocino poľovník a brácho má skončenú lesnícku školu :DDDDDDDDDDD - už v škôlke som dávala "jazveca", "sojku", "drozda" a tak... - ostatné decká len vyvaľovali oči a mali pri tom otvorené ústa :DDD. V súťaži v behu a hádaní názvu zvieratiek som síce dobehla medzi poslednými - ale za zver som mala plný počet!!! :DDD)...

No ale vrátim sa opäť k mojej soške presadajúcej devy :DDD - gýč ako hrom, ale v bielej farbe pri bielej stene sa to celkom stráca :DDD. Kým nenašetrím na niečo esteticky a historicky hodnotnejšie - určite milenci zo šesťdesiatych rokov utekajúci pred niečím (?!)  lesom (?!?) poslúžia a podekorujú :DDD naše kachle v obývačke :DDDDDD.

Prajem krásnu nedeľu

Lucia
















4 komentáre:

  1. Veď tie dievčatká sú pri vianočnom stromčeku!Nádhera!A tá druhá soška je tiež krásna!Zamilovaná!Ty si iná reštaurátorka!Dokonalé!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno Dagi, presne tak!!! Je to vianočný stromček! :) Ďakujem krásne za milý komentár a velikú pochvalu :)
      Lucia

      Odstrániť
  2. Dobrá práce! Soška dětí kouzelná... Ale ta soška s jelenem, to bude Toman a lesní panna, Čelakovského klasika: mladík je varován sestrou, ať nejede k milé doubravou, poslechne, ale když oknem vidí, že milá má jiného, vrací se rozrušen nebezpečnou doubravou, kde:
    ...Cupy dupy z houštiny
    letí jelen v mejtiny,
    na jelínku podkasaná
    sedí sobě Lesní panna;
    šaty půl má zelené,
    půl kadeřmi černěné,
    a ze svatojanských broučků
    svítí pásek na kloboučku.

    Třikrát kolem jak střela
    v běhu koně objela,
    pak Tomanovi po boku
    vyrovnává v plavném skoku:
    „Švarný hochu, nezoufej,
    bujným větrům žalost dej,
    jedna-li tě opustila,
    nahradí to stokrát jiná.
    Švarný hochu, nezoufej,
    bujným větrům žalost dej!“
    To když sladce zpívala,
    v oči se mu dívala
    Lesní panna na jelenu,
    Toman cítí v srdci změnu.

    Jedou, jedou pospolu
    měkkým mechem do dolu,
    panna Tomanu po boku
    vyrovnává v plavném skoku:
    „Švarný hochu, skloň se, skloň,
    jenom dále se mnou hoň;
    líbí-li se ti mé líce,
    dám radostí na tisíce.
    Švarný hochu, skloň se, skloň,
    jenom dále se mnou hoň!“
    To kdy panna zpívala,
    za ruku ho ujala;
    Tomanovi rozkoš proudem
    prolila se každým oudem.

    Jedou, jedou dál a dál
    podle řeky, podle skal,
    panna Tomanu po boku
    vyrovnává v plavném skoku:
    „Švarný hochu, můj jsi, můj!
    K mému bytu se mnou pluj;
    světla denního v mém domě
    věčně nezachce se tobě.
    Švarný hochu, můj jsi, můj –
    k mému bytu se mnou pluj!“

    To kdy panna zpívala,
    v ústa jezdce líbala,
    v náručí ho objala.
    Tomanovi srdce plesá,
    uzdu pouští, s koně klesá
    pod skalami prostřed lesa.

    Slunce vyšlo nad horu,
    skáče koník do dvoru,
    smutně hrabe podkovou,
    řehce zprávu nedobrou.
    Sestra k oknu přiskočila,
    a rukama zalomila
    „Bratře můj, bratříčku můj,
    kde skonal jsi život svůj!“

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Milá Kateřinko! Mockrát děkuji za komentář! :) Keď som zveřejnila príspevok na FB, prišla mi odpoveď od Šárky Prágerovej, ktorá mi tiež identitu sošky odhalila, som vďačná za to, že už teraz, vďaka Vám dvom viem o svojej soške niečo viac, je teraz pre mňa určite hodnotnejšia :). Ďakujem za milé slová a srdečne zdravím
      Lucia

      Odstrániť