Keď z jeden a pol sošky sú opäť sošky dve :D

Na antique sošky som ešte "príliš malý pán" - sošky aj obrazy patria totiž do "vyššieho levelu" - myslím tým cenovo, kto má trošku prehľad, vie o čom píšem.  A tak chodím a snorím a hľadám - za málo peňazí veľa muziky :DDDD.

Týmto spôsobom sa mi podarilo objaviť  v ponuke jedného pána na internete nádherné súsošie dievčatiek - ktoré ma očarilo o to viac, že moja spriaznená duša Edka, má doma čosi obdobné (staručké porcelánové súsošie detí) a na tú jej sošku som nemohla prestať myslieť - lebo to je proste nádhera /a áno áno vyšší level!/ :). Pánovi som napísala a on odpísal, že mi sošku pošle, ale za podmienky, že si zoberiem obidve sošky, ktoré mal v ponuke. Druhú mal odfotenú neostro - a úprimne, ani sa mi veľmi nepáčila, no za cenu 200,- Kč za obe sošky (+pošta) - som ani nepípla a súhlasila s jeho ponukou :DDD.

Po otvorení veľkej ťažkej krabice, ktorú mi ujo pošták priniesol som v krabici jednoznačne uvidela boží zásah - soška dievčatiek prišla neporušená a pri jej bližšom skúmaní som miestami nedýchala - nádherná glazovaná keramika, môj odhad (značená je len číslom) - vyrobená približne v dvadsiatych rokoch.... tie malé odreninky, jemné krakelovanie glazúry... a tie tváričky, košielky, čepčeky tých dievčatiek!!! Jedno má v ruke malého hojdacieho koníka... zamilovala som sa!!!! :D

A prečo boží zásah? Druhú sošku kým som z krabice vylovila, tak to trvalo trochu dlhšie - najprv torzo a potom hlávka koníka, rúčka šuhaja, dve nôžky, veľký kus šiat a malé kusy kadečoho :DDD. Druhá soška - podľa prevedenia, materiálu, môjho odhadu a porovnaní s internetom je od autora pod značkou "Dobrás" (?) a môže byť tak zo šesťdesiatych rokov. Je to glazovaná sadra a ja som mala sto chutí sošku hodiť do koša. Potom som si však prezrela detail tej konskej hlavy (oddelenej od zvyšku tela) a premohol ma súcit  a povedala som si, že soške dám ešte jednu šancu. (Kôň to zachránil, hodí sa mi k soške koňa ktorú už mám) :D. Koník ku koníkovi a človek má celú stajňu :DDD. Proste - čo je doma to sa počíta?! :DDDDDDDDDD.

Sošku som zlepila lepidlom zn. UHU - a potom som samotvrdnúcou bielou hmotou  vyplnila medzery a sošku natrela. Použila som bielu farbu AS + vosk. Faktom zostáva, že súsošie koňa, na ktorom rajtuje šuhaj a pomáha presadnúť dievčine klusajúcej popri ňom na jeleňovi, ktorý má skôr telesnú konštrukciu srnca ....?!?? (Tu musím upozorniť na to, že v lesných zvieratkách sa celkom slušne vyznám: nebohý starý otec bol horár, môj ocino poľovník a brácho má skončenú lesnícku školu :DDDDDDDDDDD - už v škôlke som dávala "jazveca", "sojku", "drozda" a tak... - ostatné decká len vyvaľovali oči a mali pri tom otvorené ústa :DDD. V súťaži v behu a hádaní názvu zvieratiek som síce dobehla medzi poslednými - ale za zver som mala plný počet!!! :DDD)...

No ale vrátim sa opäť k mojej soške presadajúcej devy :DDD - gýč ako hrom, ale v bielej farbe pri bielej stene sa to celkom stráca :DDD. Kým nenašetrím na niečo esteticky a historicky hodnotnejšie - určite milenci zo šesťdesiatych rokov utekajúci pred niečím (?!)  lesom (?!?) poslúžia a podekorujú :DDD naše kachle v obývačke :DDDDDD.

Prajem krásnu nedeľu

Lucia