nedeľa, 19. marca 2017

Polička (č. 3) a na poličke Polienko :)

Je víkend a ja stíham a tak pridávam ďalší príspevok :). Ten dnešný je o poličke č. 3, ktorú mi môj manžel pripevnil na stenu. Tentokrát som poličku kúpila natretú na hnedo (pôvodne bola biela) a tak som jej opäť dopriala biely náter. Následne som poličku mechanicky patinovala.

Na poličku som vyložila rôzne drobnosti, miestečko si tu našli moje starožitné malé lahvinky :), vyšívané obrázky rastlín, ktoré som objavila za pár korún v bazáre, staručká soška anjelika (ktorý sa ku mne dostal darom :), starý lampáš, ciferníky a budík.. Na háčiku visí aj starý lampáš, ktorý som za 10,- Kč kúpila v kovošrote :DDD Bol červený a tak som ho natrela na čierno :).

Najdôležitejší na poličke je však náš nový člen domácnosti, ktorého som Vám spomínala už minule. Môj starý otec bol horár, ocino poľovník a brácho má skončenú lesnícku školu. Parohy, kože, kožky, kožušiny a rôzne preparáty som teda už od malého dievčatka vídala bežne. Nikdy som však k preparátom nemala pozitívny vzťah - skôr naopak. Pokiaľ bývalé zvieratko nemá 3D podobu, tak to zvládam s nadhľadom :) .... Od vycpaniniek som si však vždy držala bezpečný odstup... :D Pri listovaní v mojom milovanom časopise JDL, však skoro na každej druhej strane človek vidí nejaké preparáty a trofeje... Povedala som si, že to teda skúsim a pri možnosti zakúpiť  malú bielu lasičku zhruba z roku 1960, neodolala som....  Keď mi balíček dorazil domov, zostala som prekvapená, čakala som väčšiu zásielku...  Po jej otvorení (balíček som otvárala skutočne s veľkým rešpektom) - sa na mňa z krabičky zahľadeli dve malé čierne korálky a ja som sa proste zamilovala :). Už iba túto skvelú správu povedať manželovi :DDDD... A tak večer, keď pozeral telku (sústrediac sa na nejaký medziplanetárny film) mu hovorím: "Zlatko, aha, pozri kto u nás od dnes bude bývať!" :DDD Po pár sekundách odtrhol zrak od obrazovky a - pravdu povediac, po zahľadení sa do tých malých čiernych očiek - k žiadnej láske neprišlo :DDD. Zazrel na lasičku, potom na mňa, obrátil oči stĺpikom a opäť začal sledovať film... Nevzdávala som sa a hovorím mu: "Nedáš nášmu novému členovi domácnosti meno?" A on, bez toho aby odtrhol zrak od obrazovky hovorí: "Polienko!" Skoro som odpadla! Myslím si, nuž, môj manžel nie je veľmi kreatívny, lasička stojí na polienku, preto jej dal také meno...  ale.. nie je to zlé! :)))) Bude teda Polienko! :) A po chvíľke, sa ma môj muž pýta: "Vieš prečo práve Polienko?" A ja som mu vysvetlila, že áno, viem. O to väčší šok prišiel následne, keď mi môj manžel vysvetlil pôvod nového mena pre nášho  nového člena: "Nie, Zlatko moje, nie je preto Polienko, lebo stojí na polienku. Polienko je pre to, lebo keď nebudeš dobrá, pôjde do krbu na oheň!" :/

A tak poslúcham čo to dá :DDDDDDDDD Polienko zatiaľ pekne stojí na polici :). Verím, že to tak zostane a časom... časom mu možno pribudne nejaký kamarát :DDD. Bola by škoda nevyužiť to, keď už moja fóbia z preparátov zmizla, či? :)))

Všetkým prajem krásnu nedeľu


Lucia



















inšpirácia:

 lampáš pred úpravou:

 polička pred úpravou:

5 komentárov:

  1. Krásne "kukuč" má to vaše Polienko :)
    m.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Monička, ďakujeme za návštevičku a ďakujeme za pochvalu :))). Verím, že Polienko nebude nasledovať osud svojho atypického mena :DDDDDD
      Lucia

      Odstrániť
  2. Už sa bojím aj otvoriť Tvoj blog, aby som zasa nezízala s otvorenou pusou. Ohromné, ako to vieš všetko pekne zladiť, ja len ľutujem, že nemám toľko miesta, lebo vždy čerpám inšpiráciu od Teba, a Polienko je strašne milunké zvieratko, ale len keď je na poličke a nie niekde v kuríne/ hahaha/. Pekný nedeľný večer M.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Nádherné...!!! To je prostě něco!!! Luci , máte to luxusní, jen se dívám a čerpám neuvěřitelnou energii a inspiraci.Prostě ÚŽASNÉ...:) :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Šecko dokonalé.Pohladilo mi to dušičku...Ďakujem za zážitok.

    OdpovedaťOdstrániť