Polička s koreničkami

Poličku s keramickými šuplíčkami mám z budapeštianskeho blšáku. Skutočnosť, ide o zahraničný dobový poklad potvrdzujú aj nápisy, ktoré pôvodne na šuplíčkoch boli :))).  Po takejto poličke som túžila už dávno, ale cena takéhoto kompletu sa pohybuje v dosť vysokej hladine. Na tom blšáku sa nám však podarilo kúpiť poličku so šuplíčkami - "každý pes iná ves" - a tak tomu zodpovedala aj tá cena :). Hneď ako som tú poličku zazrela som si povedala, že to nebude problém prerobiť tak, aby to spolu "ladilo". Úprimne, mýlila som sa a s koreničkami (ono to vlastne ani nie sú tak koreničky v pravom slova zmysle - sú to skôr dózy na potraviny), no tak s tými dózičkami som sa teda vytrápila v skutku viac, než som predpokladala.

Najprv som ich samozrejme musela umyť. Následne som musela zamaskovať tie časti, z ktorých bolo odštiepené - použila som samotvrdnúcu hmotu, ktorú som po vytvrdení ošmirgľovala do hladka. Následne som koreničky z prednej časti natrela bielou kriedovou farbou a po zaschnutí som ich pretrela voskom a vyleštila. S čím som sa natrápila najviac, bolo označenie šuplíčkov.  Pôvode som myslela, že by bolo fajn, napísať názvy ručne (z dôvodu zachovania "autentickosti") - použila som akrylovú farbu a nápis prekreslila a obťahovala úzkym štetcom. Nebolo to ono. Zošmirgľovala som to, postup s farbou a voskom zopakovala a skúsila som to s tenkou fixkou. Dopadlo to úplne rovnako. Potom som si povedala, že transfer bude skvelý - musela som ísť do mesta, dala som si vytlačiť nápisy (doma nemám laserovú tlačiareň, iba atramentovú) - a potom, ako som to pracne vystrihla, nalepila transfergelom a nechala uschnúť, sa mi to pri ošúchavaní papiera, zošúchalo dolu celé. Skoro ma porazilo! Dôvodom bol vosk - ktorý sa zrejme s transfergelom čo mám doma neznesie. Už som strácala trpezlivosť ale v závere som si povedala, že na tie šuplíčky proste urobím iba klasické etikety, ktoré doma používam často - vystrihnúť, pokrčiť, namočiť do kávy, vysušiť v rúre a nalepiť. No a to som aj urobila. Aby sa mi papier /etiketa/ pekne vyrovnal, lepila som lepidlom na tapety. Po uschnutí sa to začalo odliepať /to zas spôsobil ten vosk/ a ja už som nevedela, či sa smiať, či plakať - mala som dojem, že tie koreničky sú asi zakliate alebo čo :DDD. Takže som lepenie zopakovala - tentokrát lepidlom na decoupage. To už chvalabohu držalo :). V závere som ešte - z dôvodu lepšej údržby - pretrela prednú časť šuplíčkov (aj s etiketami) matným priesvitným lakom.

A po týchto peripetiách - mám hotovo! :))) Na hornú poličku som položila ešte tri šuplíčky z inej sady - ktoré sa ku mne dostali náhodou a ešte sa mi tam zmestili staré fľaštičky (väčšina z Maggi) - ktoré zbieram. Jedine čo ma mrzí je, že polička nemá lepšie miesto, mám ju položenú na mikrovlnke, ktorá je položená na kuchynskej linke. Verím, že to časom budeme môcť vyriešiť celé inak :).

V závere ma napadol ešte jeden príbeh, ktorý mi rozprávala moja mamina, keď som sa jej pochválila s kúpou koreničiek. Spomenula si, že keď bola malinká - takúto poličku s keramickými koreničkami mala aj jej babička (prvé čo mi preletelo hlavou bolo, kam sa asi podela /polička, nie babička/ - to sa však už nikdy nedozvieme lebo mamina si nepamätá). No a mamina, keď bola u tej svojej babičky, tak sa jej podarilo jeden ten malý šuplíček rozbiť. Zľakla sa ...pozbierala črepy.....  a rozmýšľala  - čo s nimi?! Tak jej napadlo že ich schová do kurína pod starú dosku a že si to možno nikto nevšimne :). Sliepky však u nich znášali ako besné a tak, hoci to asi znie úplne neuveriteľne, do hodiny bola mamina odhalená a usvedčená :DDD. Kombinácia jej veku (mohla mať tak do päť rokov), žiadnych alibi a veľmi zlého miesta na schovanie "mŕtvoly" proste urobila svoje :).  Smiala som sa, lebo malé detské mozočky asi fungujú "nastejno" :DDD. Podobný príbeh mám aj ja sama a to s malou čajovou šálkou s ružičkami, ktorá patrila zas mojej starkej. Ten príbeh o rozbitom šuflíčku sa až zarážajúco podobá na príbeh o malej rozbitej šáločke :)))

Prajem všetkým krásny slnečný dník :)

Lucia

... pôvodný stav: